
Pred chvíľou som dočítala článok o pestúnstve a až neuveriteĺných praktikách našich úradnikov a v súvislosti s tým ma napadol jeden podobný zážitok, s ktorým sa myslím, že oplatí podeliť aj s ostatnými.
Asi pred rokom a pol sme s manželom kúpili pozemok a dali ho aj so všetkými potrebnými podkladmi na zápis do katastra. Po dlhých týždňoch, keď sa nám nevracali potvrdené kúpno-predajné zmluvy a ani po novom liste vlastníctva nebolo ani chýru ani slychu, vybrala som sa na kataser zistiť, čo sa stalo.
Stálo ma neskutočnú námahu a kopec zožratých nervov, kým som sa dopátrala aspoň niečoho a to konkrétne toho, že listy odoslané síce boli, no, žiaľ, niekomu inému.
Ale veď to sa stáva, aj úradníci sú predsa ľudia a skontrolovať si adresáta pri tak dôležitých dokumentoch skôr, ako ich odošlú, to by sme hádam aj veľa chceli.
Nuž sa vďaka niekoho neschopnosti robiť si svoju prácu poriadne, začal pre mňa jeden veľký kolotoč behačiek a pátrania.
Odporučili mi, s úsmevom od ucha k uchu, že nech sa skúsim spýtať na pošte, možno si to ten nesprávny adresát ešte nevyzvihol.
Aspoň v tej jednej veci som mala šťastie a list tam naozaj bol.
No ak by sa niekto nazdával, že tam to končí, je na veľkom omyle. Na pošte mi to, samozrejme vydať nechceli, pretože dať list určený do vlastných rúk niekomu cudziemu, je neprípustné (čo chápem) a tak sa to ťahalo ako ... jednoducho ako sopeľ.
Z pošty na kataster, na katastri z jedných dverí do druhých, z druhých do tretích... až kým som neskončila u vedúcej daného oddelenia, odtiaľ zase nazad na poštu a odznova. Myslela som, že ak ma nešľaktrafí vtedy, tak už asi nikdy.
Najhoršie na tom celom bolo to, že tie papiere sme fakt potrebovali čo najrýchlejšie kvôli banke.
Nakoniec som sa tej kúpno-predajnej predsa len dočkala. Kataster vystavil pre poštu vyhlásenie, že pochybil a listy mi majú byť odovzdané.
A žeby si to pýtalo aspoň malé ospravedlnenie zo strany katastra, alebo aspoň tej úradníčky? Ale kdeže?
Pre istotu sa mi celá záležitosť ešte raz zopakovala o pár mesiacov, ale vtedy som im tam už narobila poriadny vietor, aby už do tretice vedeli aspoň pri mojom mene, čo robia.