Písmo:
A-
|
A+
Za zubami klišé,
na jazyku sladko
ako karamel,
len v povetrí sa
pravda kníše,
že pravú tvár rána
si ešte neuzrel.
Nezachytil silu v cite,
neokúsil paží stisk,
čo sa vinú v rytme dychu
nahým túžbam,
láskam,
bedrám v ohni
vzdať svoj obdiv, poklonu...
Nevinnú
a pritom hriešnu
šepnúť svoju vernú odmenu.
