Všetko sa to začalo 4. septembra. Iba niekoľko dní po tom, ako sme sa vrátili z desaťdňového pochodu horami Colorada. Ako? No predsa formálnou večerou. Ako názov napovedá, je to večera, na ktorú je potrebné patrične sa obliecť. Teda nielen obliecť sa ako človek kultúrny a kultivovaný, ale dokonca je dôležité sa tak aj správať. Celkom zložitá úloha pre ľudí, ktorí v bežnom živote nosia tepláky, prípadne rifle a tričko. Tak sme sa všetci nasúkali do šiat a oblekov a poď ho najesť sa, čo nám sily a žalúdok stačia. Je veľmi zvláštne a miestami fascinujúce vidieť ľudí, ktorí ešte včera niesli ťažké batohy a vlasy mali mastnejšie ako olej z fritézy, v oblekoch a šatách, jesť kultivovane príborom.
Po dobrom dezerte a prvej noci na internáte sme sa vrhli na školské povinnosti. Lepšie povedané, boli sme hodení do školských povinností. Rovno doprostred čítania, poznámkovania, písania esejí, vyjadrovania vlastných názorov. Ja som si ako predmet z oblasti umenia zvolila keramiku, a tak ma hodili rovno na kruh a začali tvarovať. Som tu tri týždne, ale pochopila som viac, ako za celý svoj život. Všetci sa tu povinne učia španielčinu, a tak som začala hablať. Nikdy doteraz som nezažila ten pocit, keď si ďalší cudzí jazyk prekladám do angličtiny a potom do slovenčiny. Občas je to na zbláznenie.
Na moje prekvapenie som tento hod zvládla celkom dobre. Zvykla som si na systém, v ktorom si študent všetko podstatné prečíta doma a na hodine sa len prediskutujú všetky možné názory, postrehy. Učitelia nevyžadujú, aby sme si zapamätali každý a jeden nepodstatný detail. Vyžaduje sa interpretácia vlastnými slovami a zhrnutie učiva ako celku. Tu sa kreativita vždy zíde. Najlepšie sú hodiny literatúry, kde sa hádam s Američanmi o tom, ako sa má dané slovo vyhláskovať. Takmer vždy mám pravdu ja alebo moja španielska kolegyňa Marta. Je zaujímavé, ako sa od nás Európanov vyžaduje znalosť minimálne dvoch, najlepšie troch jazykov a dovolím si povedať, že mnohí Američania neovládajú poriadne ani ten vlastný. Asi si to na rozdiel od nás môžu dovoliť.
Čo je na mojej škole veľmi zaujímavé, je prístup jednotlivca ku komunite. Pod týmto vzťahom sa skrýva takzvaný House Hold Job - činnosť, ktorú študenti robia vo svojom voľnom čase, aby nejakým spôsobom prispeli k dobrému fungovaniu komunity. Je to napríklad upratovanie po obede v jedálni, zmývanie chodby v škole, pomoc v kuchyni, kŕmenie sliepok a prasiat (a to si nerobím srandu). Táto činnosť je určená pre každého študenta a mení sa každý štvrťrok. Je to geniálny spôsob, ako naučiť študentov manuálne pracovať, stmeliť rozdiely medzi ročníkmi a ceniť si drobnosti. Študenti to nerobia s neutíchajúcou radosťou, ale vždy spravia to, čo sa od nich vyžaduje a berú svoju činnosť celkom zodpovedne.
Ďalšou, pre mňa novou vecou, je Active, ktorý tu funguje. Tento program sa skladá z dvoch častí - športová aktivita podľa výberu a pracovná činnosť tiež podľa výberu a možností. Výber športov je takmer nekonečný : kajak, kanoe, lezenie, horské bicyklovanie, beh, turistika, plávanie, futbal, lyžovanie všetkých druhov alebo snowboarding (v zime povinné pre všetkých), joga, posilňovanie. To všetko v rôznych leveloch - od začiatočníkov až po súťaženia chtivých. Zoznam pracovných činností je asi dvakrát dlhší. Tu sú tie najzaujímavejšie možnosti: bicyklový obchod, práca v záhrade, rámovanie obrazov, sklenárstvo, kováčstvo, šperkárstvo, varenie a pečenie, pomoc v škôlke...Jednoducho plnohodnotná príprava do života, kde sa človek musí uživiť sám. Je to neoceniteľná možnosť naučiť sa niečo nové, spoznať viac ľudí, byť bližšie k učiteľom.
Celý systém funguje tak, že školské povinnosti končia okolo 2:45 po obede a o tretej začína Active. Niektorí majú šport a iní zase pracovnú činnosť. Oboje je dvakrát do týždňa, a tak ostáva voľný štvrtok na kluby , hry a aktivity typu ultimate freesbe alebo bowling s moriakom namiesto gule. Každý si nájde to svoje.
Je koniec septembra a je čas vrátiť sa k tomu, čo som spomenula na začiatku. Jesenný trip. 15 možností ako prežiť nezabudnuteľných päť dní. Ja som sa rozhodla pre bicyklovanie v púšti. Niektorí idú na túru, iní muškáriť, ďalší splavovať rieku na kanoe alebo kajaku. Možnosti sú takmer neobmedzené. Už mi ostáva len zazipsovať tašku, nabiť foťák, zamknúť internátnu izbu a poď ho do púšte prežiť päť dní iných ako kedykoľvek predtým!
