niekoho, kto potom nie je strážený…
Koho by nepotešilo, že si ho zastávajú? Prezidenta by nemalo, chceli sme tu nejakú zmenu.
Kuciak predsa vedel, do čoho ide, keď písal o Kočnerovi, takže Kuciakova vražda nestojí za reč?
To rodičom Kuciaka asi vravieť nebudeme…
Budeme hovoriť, ako sme sa nezľakli stavať sa za správnu vec
(Čaputová nie je vec)
napriek Kuciakovje vražde?
Prezident môže o uvedomelosti iba rozprávať, no môže pre ňu aj niečo urobiť.
Oboznámiť sa s tým, čo Kuciak chcel, čas nemá, ale vyfotiť sa pri jeho dome áno?
Diskusia sa neozdraví sama.
Nik od ústavnej činiteľky nečaká, že poďakuje za úprimnosť kritikovi
(nemá kedy, keby chcela byť dôsledná,
keby nechcela byť dôsledná, narobila by viac škody než osohu),
avšak… obdivujem svedomie toho, kto sa vydrží dívať na pranierovanie nevinných na tom pranieri, na ktorom mal znášať útrapy – takže ako sa má zachovať vzor pozorujúc, že do kritika seba sa niekto naváža? Žeby zasiahnuť?
Keď falošná osoba získala ocenenie za autenticitu, zrejme ho ani nevráti.
Za Pellegrinihi predvolebný prejav sa nehanbím.
=verzia pre mládež by znela: nepýtajte sa ma na nič, mám plné ústa vlasov=
Urobila som si názor na (čo je) hlúpe: prísť prvý deň do diskusie a sa tváriť, akoby to bol päťdesiatypiaty deň napríklad, dlhodobo sa netajím, kam Čaputovú posunúť. Nie je dôvod byť nespokojný s prezidentom schopným učiniť zadosť viacerým záujmom jedným ťahom a netreba zúfať, ak sa niekto s danosťou diplomata nenarodí, dá sa naučiť. Horšie je, že väčšina právnikov k výkonu svojho povolania nepotrebuje uspokojovať viac záujmov zároveň. Naživo som sledovala jej inauguračný prejav, niekto by to, že cit ona ponúka, mohol chápať tak, že si je ona vedomá svojej empatie… Zuzana Čaputová nie je predsa tak stará, aby si v druhej polovici februára neuvedomovala, že Kuciakova vražda ukázala, kde sme pochybili a najmä koľko máme toho/čo doháňať, aby láskavo prepla svoj mozog z právnického režimu do prezidentského po Kuciakovej vražde – ibažeby niekto zdatnejší odo mňa mal zato, že je v tejto chvíli pre nás užitočnejší maximálne nepružný prezident.
=značka orpovia=
Že keď nad biologicky aktívnou látkou človek – nemal šancu – neuvažoval, keď mu ju vstrekovali, tak potom nemá význam, aby nad ňou vôbec rozmýšľal; doktorovia nepovedia nahlas, hneď by to smrdelo dajakou nezákonnosťou, áno, takou, že by občan zažaloval štát. Je to zarážajúce, že keď majú zrozumiteľne vysvetliť stav organizmu po vstreknutí biologicky aktívnej látky, nechce sa im do toho, ale pri nazývaní vBALovania očkovaním už zrozumiteľní byť môžu, však koľko podporovateľov by mohli mať, keby skloňovali štyri slová tak, ako skloňujú to jedno... Rozhodnutie občana na základe politickej kampane má platnosť jedno volebné obdobie, účinok kampane
– snáď by sme si mali položiť otázku, či je eticky prijateľné robiť kampaň pre tak zásadnú vec –
v prospech vBAL trvá obvykle dekády (to má byť akože podstata toho) a rodičia ani nerozhodujú za seba, dobre, vstreknúť preventívne BAL decku, ktoré vám nedovolí spať dlhšie než dve hodiny, je vzhľadom na náročnosť to decko ustrážiť správne, čo ale rozhodne správne nie je, je nútiť nevyspatého k vážnemu rozhodnutiu vzhľadom na nezvratnosť aktivity látky v organizme, keď budem ale veľmi zľahčovať, tak je zavádzajúce označovať rozhodnutie rodiča nechodiaceho do práce a spávajúceho dve hodiny denne dať vstreknúť biologicky aktívnu látku potomkovi za zodpovedné. Nepíše sa náhodou v ústave, že akokoľvek by čo bolo dobré, štát je prvý, ktorý to nesmie urobiť tomu, kto si to nepraje? Biologicky aktívna látka nie je plnený rožok. Pokiaľ by sme takto pokračovali v politike s biologicky aktívnymi látkami, došli by sme stavu, keď by si občan prečítal v novinách, že objatie je dobré, a objímal by svojvoľne každého stretnutého... /mám pár tipov, kto by to neocenil/ Dočkám sa vyjadrenia opravného resp. hodného hlavy štátu k tomu, nech sa vpracú do kože očkovania radi povinní skôr, než to bude nadávka? Aspoň teda mne ORP neznie ktovieako príjemne...
