ktorá sama fabuluje, rozlíši fakt od fabulácie, ktorou sa meria nenávisť. Algoritmus nás má chrániť. Algoritmus, ktorý ponechá, keď si vymyslíte hory-doly, iba preto, že ste použili Róm, a blokuje fakty iba preto, že ste použili Cigán
(zrejme pre účel hodnotenia nerozlišuje medzi Cigánom a Cigáňom, ľudský zdroj by to zohľadnil),
škodí. Som si istá, že keby sme oživili
(kiežby ostal tam, kam patrí, ale na to by museli byť algoritmy užitočné)
vymakaného nacistického propagandistu a povedali mu, že na nenávisť stačí slovo, chytal by sa za brucho od smiechu, že sme asi čítali Bibliu nesprávne...
Videla som v telke desiatky kukláčov zhromaždených u chatrčí tmavších spoluobčanov, čítala som svedectvo o návšteve lekárne, kam prišli tmavší spoluobčania s narezanou kabelkou, bolo detailné a presvedčivé - niektorí sa rozhodli kradnúť, brať drogy, vyberať zo smetiakov, útočiť na poriadkové zložky, iní sa rozhodli žiť riadne. Neurobí z vás narcistu, keď sa sťažujete, že ste dostali strechu nad hlavou, kde vás subjekt zamkol a nedal vám jesť. Aktivisti poskytli tmavším spoluobčanom životné potreby zadarmo a očakávali naoplátku zodpovednosť, urobili to naopak, správne sa mala prv nájsť zodpovednosť, potom životné potreby, lebo tmavší spoluobčania chceli všetko, zničili, čo dostali, aby získali nejakú hračku
(obdivujem, ako vrúcne veria v Boha, ktorý ich potrestá za závisť, však dôvod krádeže jedla - to sa neváľa hocikde ako oblečenie - je hlad a všetkého ostatného hriech).
Šliapnutie vedľa badáme, aj keď aktivisti predpokladali jazykovú bariéru a vyvolali mentálny konflikt: je vari v Európe národ, ktorý si jazyk pestuje na to, aby si ho vzali zaostalí a vyjadrovali ním sprostosti? Reč je nástroj, sekera je nástroj a nestrpíme, aby sekera bola použitá na sprostosť miesto rúbania dreva, rovnako ako neznesieme, aby náš pestovaný jazyk niekto používal pre vyjadrenie priblblých nápadov, vedľa ktorých Španiel vyslovivší praživý miesto prašivý je zanedbateľná škoda. Tmavší spoluobčan keď preloží z materskej reči bárs do slovenčiny myšlienku, nestane sa hlúposť múdrou, správne sa mal prv naučiť myslieť európsky, potom niektorú z našich pestovaných rečí. Prečo by sme koho trstali za učenlivosť, neodmietame učenlivosť, odmietame priblblosť, keď dávame najavo, že sa nám nepáči, keď voľakto narába neúctivo s rozvinutou záležitosťou.
Keby sa Sloväni rozhodli, že Samo je cudzinec, nech drží hubu a krok, nespomínali by sme Samovu ríšu. Kam sa pohne uzavretá komunita? Vpred ťažko, keď nevpustí nikoho, kto by ju pozdvihol. Problém nie je, že by sme nevedeli, že treba vylúčené spoločenstvo pozdvihnúť, problém je, že nadarmo vieme, čo treba urobiť, keď nepozdvihneš tmavšieho spoluobčana bez rozbitia toho, čomu hovoria kultúra. Páči sa vylúčeným jednotlivcom žiť spôsobom, ktorý im nedovolí rozvíjať sa? Nepáči. Vzdajú sa oného spôsobu života? Nevzdajú. Udržiavajú kultúru nespokojnosti a pred nami stojí urobiť z kultúry nespokojnosti protirečenie v pojmoch: kultúrne dedičstvo, ktoré vidíme a počujeme? Starenu uspokojuje, keď ušije kroj, uvarí tradičný pokrm. Prečo tolerujeme neuspokojivé zvyklosti?
Javí sa, že nielen algoritmus treva znova zadefinovať...
