O Oedipovom syndróme2) sa čo-to popísalo, preto som si dovolila drobný rozbor príslušného mýt-u (a z príležitosti, že každý sa občas cíti na Oedipa).. Časohľadne:
RÚHANIE) Oedipus s dobrým úmyslom opúšťa svoje prostredie, aby sa vyhol povážlivému konfliktu s blízkymi, o ktorých sa nazdával, že sú jeho rodičmi. Čo vskutku i dosiahol. Špekulácia: domyslel potiaľ, že ak stojí veštba, že vykoná, čo sa mu protivilo a samému by nikdy nenapadlo, to hrozí. Chyba. Veštbu mal správne chápať, akoby sa stalo, zmieriť sa. Princíp: bolo predvídané o Diovej dcére, že Dia, najvyššieho boha Olympského, prevýši múdrosťou. Zeus v zdaní, že sa môže vyhnúť, dieťa zjedol. Ale At-éna mu vyskočila z hlavy dospelá v plnej zbroji. Zeus prežil, lebo je večný. A ľudia mrú preto, že sú smrteľní a sprostí: prirovnávajú sa k Diovi, keď sa nazdávajú, že sa im prepečie. Opovrhnutie veštbou nižšieho boha je vedľa toho mizerné. A nakoniec, ako bolo dokonale formulované: osud často stretneš na ceste, ktorou pred ním utekáš (Mr. Ugway in: Kung Fu Panda).
KTO Z KOHO) Keď biješ niekoho, kto nie je v strehu, do chrbta, bi tak, aby sa už nepostavil. V opačnom prípade bol tvoj posledný útok. Lebo je náležité, aby v takej situácii zahynul buď útočník alebo obeť. A takto zhynul Laijos, ktorý nevykazoval známky majestátu. Však si tak aj zaslúžil.. zlé činy vedú k zlému koncu, dobré k dobrému - kto sa zlými snaží dopracovať k dobrému, márne.
A KEĎ MA ZJE AJ TAK DOBRE) Chudera sfinga síce zostavila skvelú hádanku, už len keby vedela, koho ňou skúša. Pýtať sa Oedipa (Oidipoda), kto je ránom tetrapus, poludním dipus a večerom tripus, je ako vyzvedať u Vojtecha, ako dlho trvala vojna.. apod. Ako by mohol sklamať?! Pravdepodobne bol jediný, komu bolo jedno, keď za sfingou prichádzal: s čistou mysľou je ľahko hádať! Naviac Oedipus ako jediný opýtaný v mladom veku mal skúsenosť troch končatín, lebo ho drahý Laijos dal s prerazenými zviazanými nohami pohodiť v lese, aby nemohol liezť a zachrániť sa. Sfinga s ranenou pýchou skočila zo skaly a zabila sa. Akú by dostal veštbu Laijos, keby došiel do Delf? Akže veštiareň iba pozná budúcnosť a pre každého má len jednu odpoveď zvlášť od jeho výzvedy: (- Ako sa zbavím Sfingy?) -Keď stretneš človeka, ktorý ju porazí, zomrieš! Dal by usmrtiť každého, kto by sa zlákaný priznal k nádeji rozlúštiť hádanku, keď aj celé mesto? Prečo pochybovať, že by sa dopustil s občanmi rovnakej chyby (a priestupku) ako pri Oedipovi, keď sa pri veľkom Oedipovi dopustil rovnakej ako pri malom? Dvakrát mal príležitosť ho zabiť, vždy minul!
SLEPOSŤ) Keď sa Oedipus ženil (s ovdovenou kráľovnou ako prezieravý záchranca obce), nezhrozil sa manželstva s matkou práve tak, ako sa nehrozia samozvaní kresťania podobnosti s farizejmi, ktorí odpratali Krista, keď označujú iných za rúhačov. Oedipus splodil 4 kráľovské deti. Správne si mal zaumieniť, že sa nikdy neožení a zaviazať sa nikoho neusmrtiť - tak by vedel, kedy sa mu deje osud. Keby bol schopný rozlúštiť vo svoj prospech hádanku, ktorá nebola preňho, musel byť schopný vo svoj prospech aj rozumieť, čo koná.
UVEDENIE DO PORIADKU) Vypichnutie si očí u niekoho, kto bol slepý aj keď mal oči zdravé, je náležité. Najmä ak nejaký slepec Teiresias vidí ostrejšie. V skutočnom šialenstve sa konajú skutočne šialené..
KONIEC DOBRÝ VŠETKO DOBRÉ) Ak náhodou Oedipus vedel, že ten z jeho synov zvíťazí, ku ktorému sa sám pridá a nechal ich remizovať, vylepšil si skóre ohľadne platnosti veštieb. Tak či onak, násilnej smrti sa vyhol. Približne v tejto dobe aj Zeus, poučený skúsenosťou, odovzdal za manželku smrteľníkovi Peleovi a útrapám zo smrti syna bohyňu T-etidu, vyhliadnutú milenku, keď sa dozvedel, že jej syn prevýši otca slávou. Tak sa zrodil Achilleus.
ZÁVER
Krásne príbeh zapadá, hádanka bola pre Oedipa, akoby naň našil, i s jeho prudkou povahou sa dalo počítať: po rodičoch „len to najlepšie".. Ej, keby bol Oedipus odchádzal s rovnakou pochybnosťou o totožnosti otca a dôverou vo výrok ako prichádzal - nemusel sa cítiť nakoniec a oprávnene ako hračka v rukách osudu, ako ryba na návnadu chytená.. Ale treba pochváliť, akým dobrodincom-ak sa stal pre cudzích.
Mám za to, že hraničná (bezvýchodisková) situácia sa počíta odvtedy, ako Laijos premrhal šancu byť usmrtený podobne Akrisiovi (Perseovmu dedovi, hoci Perseus bol rozdielne k Oedipovi poloboh a máločo ak vôbec nasvedčuje, že jeho plodcovia by boli zlí) tým, že vnukol dieťaťu aj tak už splodenému jedincami schopnými najväčšieho zverstva (pričom iste krivdíme mnohým zvieratám) jeho (zverstva) archetypom ako príkladom. My, ktorí známe bunkovú pamäť, môžeme súdiť, že jediný spôsob zbaviť Oedipa semena zla, je usmrtiť ho - keďže už bunky z ktorých vzišiel sú zlé, čím zlo obsahuje všade v tele - čo ale veštba zaisťuje, že je možné až po.. Zviera z Oedipa spravili plodcovia, ba dvakrát: najprv ho splodili a potom ho zradili (vydali ešte aj trýzni, keď usilovali o jeho smrť).
A či bol Oedipus múdry napriek osudovej hádanke a či myslel v kvalitách (totiž uvedomoval si činy z nich samých) okrem svojho prípadu? Možno bol - s obyčajnou úsmevnou/ prekvapivou chybou akože nikto nie je dokonalý alebo vyvažujúcou prehnanú zdatnosť; a možno dokázal pomôcť každému okrem seba, o čom voľno pochybovať vďaka T-ébskemu moru.
1)Smutnosmiešna, keď prichádza za sfingou, aby ho zožrala, so zámerom vyhnúť sa vražde otca, ktorú spáchal tesne pred. A so zámerom vyhnúť sa ženbe s matkou, ku ktorej mu sfingina hádanka dopomôže.. Poznámka: veľmi je kruté povedať neúspešnému samovrahovi, že by mu bolo lepšie nežiť (Soph. OT 1367).
2)Ak chcel autor Oedipovho syndrómu naznačiť, že je tento „vrodený", môžem súhlasiť: spoločným menovateľom (mýt-ického a reálneho prípadu) sú zlí, sebeckí, ľahostajní rodičia. A deti iba odrážajú súce problémy ako odplatu rodičom.
