Napríklad počasie. Následkom dennej a ročnej premenlivej konštelácie Zeme voči Slnku sa neustále mení intenzita prijatého slnečného žiarenia, takže v spodných vrstvách atmosféry nie sú splnené podmienky pre vytvorenie termickej rovnováhy. Spodné vrstvy atmosféry sú miestami ustavičných procesov vyrovnávania, ktoré vyvrchoľujú vo víchriciach a orkánoch. Vertikálne a horizontálne pohyby vzduchu – vetry – sú vyvolané poruchami rovnováhy v troposfére. Ich príčinou je nerovnomerné rozdelenie teploty v priebehu dňa a noci; medzi pevninou a morom, medzi jednotlivými pásmami zemskej šírky. Tým, že vzduch prúdi z oblasti vysokého tlaku do oblasti nízkeho tlaku, že vzduch ohriaty cez deň nad pevninou stúpa, na druhej strane studený vzduch klesá, sú vzduchové masy v neustálom pohybe. V stredných a vyšších zemepisných šírkach majú tieto pohyby nepravidelný charakter. Inak je to v oblastiach rovníka, v ktorých ohriaty vzduch trvale prúdi do výšky a nahrádzaný je prúdom chladnejšieho vzduchu zo severu a juhu. Ohriaty teplý vzduch prúdi vo vyšších vrstvách na sever a juh a po ochladení opäť klesá k zemskému povrchu. Procesy v zemskej atmosfére sú pravda ešte trošku komplikovanejšie vplyvom rotácie Zeme či prítomnosťou vodnej pary, no pre porozumenie princípu nám toto vysvetlenie postačuje, aby sme pochopili, že sa nejedná o nič iné ako o vyrovnávanie rozdielov energie.Obyčajný elektrický prúd začne tiecť len vtedy, keď pomocou vodiča spojíme dve oblasti s voľným elektrickým nábojom (napríklad dosky nabitého kondenzátora), čím sa elektrický náboj vyrovnáva a elektrické pole postupne zaniká. Keď teda chceme, aby elektrický prúd tiekol trvale, musíme elektrický náboj na koncoch vodiča obnovovať.Alebo šírenie zvuku. Uvažujme pružné prostredie, v ktorom zdroje zvuku, nekmitajú. V takomto prostredí je v určitom bode určitý barometrický tlak a môžeme ho považovať za konštantný (akýsi rovnovážny stav). Ak v prostredí začne pôsobiť zdroj zvuku (uder kladiva na nákovu, hluk motora, tón sirény, úder blesku, ...), dôjde k zhusťovaniu a zrieďovaniu častíc, ktoré je sprevádzané relatívne rýchlymi zmenami tlaku v ktoromkoľvek bode prostredia. Na časovo takmer nepremenný tlak sa superponuje určitý tlak, ktorý nazývame akustický. Akustický tlak je teda rozdiel medzi tlakom (okamžitým) a statickým tlakom. (18) Jednoducho povedané, zdroj zvuku nám vytvára prebytok častíc v jeho zdroji a tie „ozlomkrky“ utekajú (v prípade zvuku šíriaceho sa vzduchom je to 340 m/s) do okolitého prostredia, pokým vyrovnajú rozdiel medzi tlakom vzniknutým a pôvodným. Opäť je tu pre určitý pohyb, dej, potreba vyrovnávať rozdiely. A ktoré rozdiely to sú? Práve tie, ktoré nastanú vychýlením od rovnováhy medzi už spomínanými protikladmi charakteristickými tým, že sa podstatne od seba odlišujú, a zároveň nemôžu bez seba existovať.Po tejto mierne fyzikálnej časti, sa pokúsime priblížiť si aké zákonitosti a princípy fungujú v hĺbke psychiky ľudskej bytosti.
