Podľa predavačky ho práve vybalili z posledného tovaru. Páčil sa mi, sadol mi. Univerzálna farba, moderný bude aj o desať rokov. Nebolo o čom rozmýšľať iba, cena ma trochu pribrzdila. Ááále nezabrzdila, veď kabát nie sú silonky, ktoré kupujem každú chvíľu.
Doma som si ho vyvesila na skriňu a celý večer som sa vytešovala vydareným prírastkom do šatnika. Celučičké dva dni som si užívala povolený doping každej ženy. Rozhádzať by ma dokázalo iba, ak by v takom istom prišla oblečená do roboty moja neobľúbená kolegyňa.
O dva dni som náhodou opäť prechádzala popred butik, kde som ho kúpila. Letmo som nazrela dnu a skoro ma zrádnik chytil! Môj kabát si tam visel s veľkým SALE pripnutým na klope. Hovorila som si: „Nechoď tam, nepozeraj na koľko ho zlacneli!" Pud sebazáchovy kapituloval. Podišla som bližšie a prisahám, keby mi dal niekto lopatou po hlave, neomráčilo by ma to viac, ako zistenie, že môj kabát stihol za dva dni stratiť 60% zo svojej kvality a výrobnej hodnoty. Za dva dni dokázali ten istý kabát navrhnúť, ušiť, vyexpedovať a čo ja viem čo ešte, za viac ako polovičnú cenu!
Viem pochopiť, že sa obchodníci zbavujú tovaru, keď už nie je aktuálny pre ročné obdobie a ja, pokiaľ ešte zostal nejaký zaujímavý kúsok v mojej veľkosti, tiež výpredaje velebím. Ale, aj tak som sa už niekoľko krát zamýšľala, ako je vôbec možné, že plavky, ktoré pôvodne stáli päťdesiat euro, sa o dva mesiace neskôr predávaju za tri paťdesiat (osobne konkrétne také, plus ešte niekoľko podobných cenových rarít, vlastním)? Do akej miery pôvodné ceny odrážajú hodnotu výrobku? To sú tak vysoko nadstavené, alebo potom, keď klesnú na zlomok tej pôvodnej, sa tí ľudia, čo tú ktorú vec vyrobili, vzdajú svojho podielu na zisku?
Viem, že obchodné a marketingové praktiky nijako neovplyvním, ale nemalo by byť trestné, ak sa v obchodoch normálne zahrávajú so zdravím obyvateľstva?! Minimálne s psychickým? Po zistení, že za cenu jedného, som mohla mať dva, mi začalo šklbať ľavým okom a koktať som prestala až o pár hodin. Slabšie nátury môžu kľudne dostať trebárs infarkt. Veľa nechýbalo, aby som sa nedopustila aj trestného činu. Normálne som sa obzerala, koho by som mohla prizabiť. Nakoniec som sa iba po stý ráz zapovedala, že už sa nikdy!!! ani len nepozriem na nič, čo nebude do ďaleka svietiť krikľavou zľavovou ceduľou.
