Moja Teta je „šanovlivá“ osoba.

Keď som bola u nej raz na návšteve, práve jej priviezli novú sedaciu súpravu. Rozložili ju v Tetinej obývačke. Peknú. Šedú. Modernú. Trošku k nej nepasoval pôvodný koberec z chemlónu, vytvorený svojho času v rámci celorepublikového ošiaľu. Reprezentant ľudovej tvrorivosti sedemdesiatich rokov tróni pod stolíkom na večné časy a stále je „rovnako pekný". O týždeň som k Tete prišla znova, vošla som do obývačky, nová sedačka bola pedantne pozakrývaná červeným poťahom a vyzerala presne, ako tá predtým. Na novučičkom gauči a kreslách našlo svoje znovuuplatnenie chlpaté „leskimo". Nešlo mi do hlavy, prečo z nového spravila zase to isté? Vraj, aby čalúnenie „ušanuvala".

Adriana Varíniová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny