„Správni chlapi", tí, ktorí vedia ženu zabezpečiť a postarať sa o ňu, začali vymierať. Tí ostatní, neschopnejší, vedeli, že ich časom bude pribúdať. Keďže boli neschopní, ale nie sprostí, uvedomili si, že sa treba nejako ochrániť. Nielenže totiž strácali schopnosť zabezpečiť rodinu, ale potrebovali, aby sa niekto postaral aj o nich. Tak prišli muži s nápadom, ktorý ich odbremenil od prapôvodnej predurčenosti a zrodila sa myšlienka emancipácie.
Na tomto mieste s jasným rozumom, s čistým svedomím a trebárs aj s okamžitou platnosťou vyhlasujem, že sa zriekam svojich emancipačných práv!
Nepotrebujem mať možnosť voliť. Zaobídem sa bez fikcie, že môj hlas má silu čokoľvek zmeniť. Potvrdilo sa, že žiadna zmena nepriniesla zmenu. Nech si to volebné právo muži nechajú! A ja budem môcť neskôr mudrovať, že čo si zvolili, to majú. A aj tak všetci chlapi, od tých najdôležitejších, až po toho posledného poslíčka, vždy robili len to, čo im poradila, nie zriedkavo rozkázala, manželka, milenka, matka, pripadne sestra. A to platí doteraz. Takže, toto by som pokojne oželela
Vzdelanie ma až tak nenadchýna, nie som žiadna Maria Curie. Doteraz mám nočné mory druhu „nenaučila som sa na písomku", či, „nezohnala som ospravedlnenku za blicovanie" . Svoje IQ šmrncnuté a obohatené pár rokmi štúdií aj tak aktivujem najčastejšie v prípade, keď pocítim deficit mužskej pozornosti - vtedy treba inteligentne navodiť dojem „jednoduchosti", pretože muži aj tak nestoja o ženy vzdelanejšie, ako sú oni.
Zrovnoprávnením žien prostredníctvom týchto dvoch „oblbovákov", si muži veľmi neublížili a zároveň mali pripravenú pôdu na zasiatie toho, o čo im šlo od začiatku. Naše predchodkyne, zdrogované pocitom víťazstva si neuvedomili nebezpečenstvo. Stačilo iba jemne naznačiť, že síce, voliť už môžu, aj sa sem-tam niečo v školách podučiť, ale čo z toho, keď nemôžu pracovať?! Návnada bola lákavá - zarobíš si na nové šaty, budeš môcť rozhodovať, čo si za svoje peniaze kúpiš, nebudeš sa prosiť o každý halier a budeš môcť s hrdosťou odmietnuť ponižujúce vreckové, ktoré ti manžel nadelí!!! To už len bude niečo!!!
A tie trúby sprosté po tom chňapli!!! Páni šli na všetko rafinovane a pekne, postupne vymývali ženám mozgy. Celá emancipácia sledovala jediný cieľ: presunúť na nás časť svojich povinností a záväzkov. A ešte to elegantne dokázali uhrať tak, akože sme si to vymysleli samé! Teraz sa už máloktorá z nás odváži sťažovať, lebo, „čo sme chceli, to máme!"
Skonšpirované feministky nedomysleli detaily. Keď už boli také trafené, že sa hnali do roboty, mali aspoň nejaké mantinely postaviť a nedovoliť, aby sa z práva stala nutnosť. Z toho, čo mi v práci zaplatia si nemôžem dovoliť platiť pani na upratovanie, údržbu záhrady, pestúnku, neskôr óperku a doučovateľa, kuchárku, žehliarku, krajčírku a podobné pomocníčky. Ale do roboty chodiť musím, lebo inak nevyžijeme. Všetko, čo treba spraviť v domácnosti, si skôr, či neskôr odmakám hneď potom, ako skončím s užívaním si práva na prácu.
A rodovú rovnosť si môžu dať všetci za klobúk. Zvysoka kašlem na to, aby by mi bolo umožnené vymeniť si koleso na aute, alebo sfárať do bane.
Chcem byť diskriminovaná žena v domácnosti, ktorá sa môže venovať deťom a „správnemu chlapovi".
