Ako admin občas dostanem žiadosť o radu, ktorá znie napr. takto: "Nedarí sa mi vložiť fotky do blogu..čo s tým?" Červenám sa a priznávam, že som doteraz fotky do blogu nevkladala a musím si teda prežehliť svoj adminovský kredit. :) Narafičila som sama na seba skúšku kompetentnosti a aby to pre vás nebolo nezáživné, spojím to s osvetovou prácou. :) Fotoaparát mi na veľké prosenie vydal zopár čerstvých fotografíí z Varšavy a z albumu som doplnila ďalšie... A medzi nimi by mal byť nejaký ten komentár...prip. aj úvod, jadro a záver.. :)
úvod:
Poľsko je mojím prirodzeným (aj keď nie jediným) zdrojom turistov a zároveň krajinou, ktorej mentalite rozumiem a mám ju rada. Rokmi som získala zopár skúseností a tie teraz odovzdávam "službe vlasti" ako občasný spoluorganizátor. :)
jadro:
Zo začiatku vyzerá cestovný ruch ako veľká veda. Snažíte sa dodržiavať všetky príručky a nič nepokaziť. Ste akurátne vľúdny, akurátne asertívny, v bieločiernej kombinácii s elegantnou šatkou na krku. Hompáľate nôžkou na vysokom podpätku za nalešteným a nasvietenám pultíkom - a predávate.
Veľa dôležitých ľudí vás presviedča, že práve toto je ten najlepší spôsob, ako dostať čo najviac turistov na Slovensko. Ešte neviete, že časom zmeníte názor. :)
K vyššieuvedeným bohumilým činnostiam máte príležitosť na rôznych megalomanských podujatiach, kde ste súčasťou "národného stánku", ktorý zabezpečujeme napr. v spolupráci so SACR (veľmi užitočné najmä pre porovnávanie sa s desiatkami spoluvystavujúcich krajín, príp. pre čulú bartrovú výmenu na spestrenie dňa typu: slovenské pivo za španielske víno, príp, talianskú kávu :) )
Tieto tri fotografie sú zo "Salon Touru" v Poznani:
Poznaň bola zaujímavá napr. aj tým, že sa náš národný stánok prezentoval do veľkej miery regiónom Horný Šariš (hádajte prečo) V popredí FS Šarišan a mimo záberu "svätostánok" s pivom Šariš.
Takto vyzerá predávanie Mačky vo vreci. Slovensko je medzi Poliakmi známe tým, že naše propagačné
materiály znesú všetko. Ak sa turisti na niečo sťažujú, určite to nie je kvalita tlače a príťažlivosť fotografií. Je to najmä naša schopnosť vzbudiť záujem nasledovaný sklamaním z kvality reálne poskytnutých služieb v pomere k cenám. Slovensko je pre Poliakov krajinou lacnej lyžovačky (s výnimkou aj tak príliš nenavštevovaných V.Tatier) a lacného piva. Chýba nám ich iskra. Šarm, ktorý majú krajiny a ľudia vedomí si svojej hodnoty, tradícií...histórie. Ukotvení v čase.
Chýba nám schopnosť vzbudiť pokušenie, pri ktorom existuje iba jediný spôsob, ako sa ho zbaviť - pricestovať a podľahnúť mu.... A pritom kvalitou nesklamať.
Jedným z prirodzených lákadiel, ktorého sme si našťastie vedomí je gastronómia.
S týmito pánmi sa spája zátišie s pečenou kačicou, bobaľkami s makovo-smotanovou omáčkou a čerstvými malinami. To všetko (a mnoho iného) v podmienkach poľnej kuchyne.
Raz príde deň, keď vás napadne pribaliť k reprezentačnej výprave kopací hrnčiarsky kruh a dvoje šikovných rúk k nemu. Výsledkom je, že polovicu propagačných materiálov donesiete naspäť domov. Na fotke náš Paľko a "učnica". Jedna z mnohých, ktoré sa vystriedali za kruhom počas celého dlhého dňa. Najprv ste naňho naštvaní, pretože vám odlákal polovicu klientov. Potom začnete uvažovať...
Dovolíte si výsadu byť chvíľu bezradní a položiť otázku: "Tak čím vás vlastne môžme zaujať?
Aquaparky vás budú baviť len chvíľu...a my sme si mysleli, že sa vám tie plastové muchotrávky v bazénoch budú páčiť..." (Na snímke titulná! strana jedného z oficiálnych prop. materiálov vydaných SACR - á la reklama firmy na výrobu plastových tobogánov)
Asi nebudem ďaleko od pravdy ak napíšem, že odpoveď by mohla znieť takto:
"Tým, čo je vaše..na čo ste hrdí...čo pritiahne našu pozornosť a presvedčí nás, že nie ste len národom sluhov a plebejcov..Tým, čo nás rozosmeje a poteší:
Čo nás prinúti zablokovať ulice:
Čo nás strhne a rozplače:
Čím ste originálni:
Dôverujte svojej pohostinnosti, ale inej, než tej okázalej:
"Ste malá krajina s nekonečnými možnosťami, prečo to z vašich ľudí nie je cítiť?"
Nemusíte pre nás robiť robiť zázraky, ale to čo robíte, robte srdcom:
Posledný víkend bol fajn. Podarilo sa nám ďalšie (pre mňa jubilejné a okrúhle) podujatie, pri ktorom som si opäť potvrdila, že k svojmu životu potrebujem hranice. Aby bolo čo prekračovať.
Aby za ne bolo možné odísť. Za hranice všedných dní..
Tak trošku dúfam, že minimálne v prípade jednej krajiny sa nebudete o osud dobrého mena Slovenska obávať. Robíme to najlepšie ako vieme. :)
Našou prácou je lákať k prekročeniu hraníc. Ale nestačí to.
Aj Slovensko sa musí pridať. A prekročiť vlastný tieň...
foto: 1, 2, 3 Jano Bošnovič SACR Varšava /SalonTour Poznaň
ostatné: maryša /Slovanské dni Varšava
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Namiesto ps:
Výnimočnosť posledného podujatia bola aj v tom, že šlo mimoriadne hladko a dovolilo pár fotiek naviac..
Tak napr.
Čo sa dá vyfotiť vo voľnej chvíli z okna "kuriérskeho bytu" veľvyslanectva SR v PL:
Vývoj poľskej architektúry... alebo: Tiež máte pocit, že stavajú tie domy nejak nakrivo? :)
Náhodou som zistila, že byt je v časti Varšavy, ktorá po 2. svet. vojne zostala ako jedna z mála stáť:
Na "diplomatickej adrese" bývajú rôzni diplomati :) :
Fotiť Varšavu je radosť. Najmä ľudské "pouličné atrakcie":
Harmonikári na dva spôsoby:
Byť harmonikárom je očividne dedičná záležitosť:
..alebo z kategórie: "iné" pouličné atrakcie :)
a na záver "jedlé" :
...nateraz toť vsjo.. :)
A propos..jedna dobrá rada admina: Pred vkladaním väčšieho množstva fotiek vždy skontrolujte, či sa vám na šporáku náhodou nevaria vajíčka na tvrdo. Inak ich budete mať na strope - ako ja teraz ..
