Mám dosť! (part2)

Pod názvom Slovenská záručná a rozvojová banka som si naivne predstavovala inštitúciu,
na ktorú sa môžete s dôverou obrátiť, ak máte v hlave zaujímavý nápad a na papieri
zdokladované dobré súčasné ekonomické ukazovatele.

"Vy ste nikdy nežiadali o úver? No tak ja vám to ešte raz vysvetlím...
S tým nehnuteľným majetkom čo máte, vám z požadovaných 12 miliónov môžme
ručiť tak ...za 800 tisíc..."

Kým sme došli do tohoto finále, sedela som už hodnú chvíľu vlepená v kresle.
Oproti mne sedel šarmantný mladík a ja som cez sklenenú dosku stola striedavo pozorovala
priestor medzi končiacou ponožkou, začínajúcou nohavicou a jeho výpočty.
"Nech sa vám darí!" ..zaželal mi na rozlúčku.

Dobre, tak tadeto cesta nevedie. Hrdosť nehrdosť...nakoniec to predsa len vyzerá na tie eurofondy..

"Ahoj Čarovný..pozývam ťa na kávu..." cukrovala som do teléfonu cestou domov.. "Mám pre teba novinu"
"Prehodnotila si moje pozvanie na spoločný víkend?" zaznelo so záujmom v telefóne.
"Ale trt makovicový..potrebujem sa s tebou vážne pozhovárať"
Na linke visel Vyvolený projektový manažér.

"Dobre..môžeš so mnou rátať tak na 70%, mám toho teraz viac", zakončili sme debatu o hodinu nato.
"Ale varujem ťa..mám konexie len v Sociálnom fonde! Na toto si budeš musieť zabezpečiť vlastné"

"Vysoko?"
"Vysoko.."


(príbeh pokračuje)