Mám v domácom kompjútri uložený dokument. Volá sa "Poučenia z krízového vývoja."Vytvorila som ho po návrate z pracovného stretnutia nášho Združenia cestovného ruchu, asi tak dva mesiace po svojom zvolení za predsedníčku. Tu je kópia:
24.9. 2003
Je radosť vidieť na tvárach ľudí, že hovoríš to, čo nedokážu pomenovať. Ťažšie bude primäť ich k skutočnej práci.
Akákoľvek tvoja aktivita nad aktuálny priemer, môže byť hodnotená ako snaha dosiahnuť prevahu.
Je treba rátať s tým, že aj keď máš sebelepší úmysel, málo ľudí sa ho bude snažiť analyzovať a pochopiť.
Tí, do ktorých vkladáš najviac dôvery a nádejí, ťa sklamú najviac. Jednoducho preto, že máš pri nich vyššie očakávania, než pri ostatných. Občas sa objavia príjemné prekvapenia.
Nepokúšaj sa spolupracovať za každú cenu s každým. Ušetríš si veľa sklamania. Ale je dobré, ak sa o to pokúsiš s cieľom vyselektovať tých, u ktorých by si v budúcnosti nenašla v kľúčovom momente podporu.
Nie každý vzdelaný človek je inteligentný..nie každý inteligentný je múdry..a ani vek nejde ruka v ruke s múdrosťou.
Hrubosť je spôsob komunikácie páchaný na človeku, o ktorom si páchateľ myslí, že ho nepotrebuje..zároveň to svedčí o tom, že páchateľ nedovidí za roh..hrubosťoua obmedzenosťou sa vyznačujú aj osoby napohľad vzdelané a inteligentné.
Nič nie je pre schopnú ženu horšou a zároveň smiešnejšou prekážkou, ako ješitný chlap.
Nešoféruj, keď si nervózna :)
Napriek tomu, že svoju funkciu považujem za najviac stresujúcu prácu, akú som kedy v živote robila, som jej za veľa vďačná. Naučila ma u mňa nevídanej diplomacii, používaniu jemných náznakov, podobenstiev a inotajov v komunikácii s ľudmi, skúšanými rovnakým zamestnaním, ako mám ja. Namiesto konkurentov sa z nás stali spolupracovníci.Slabá súdržnosť medzi podnikateľmi v cestovnom ruchu je populárnou slabou stránkou cestovného ruchu na Slovensku.Po dvoch rokoch môžem povedať, že spolupracovať sa dá...ak všetci nájdu pre seba tú správnu motiváciu..Každučký krôčik vpred musí byť pochválený a každý úspech zdokumentovaný a zarámovaný. Byť účastníkom zmeny ľudských postojov a stereotypov je úžasná vec..Na východe Slovenska zvlášť.. Krehkosť všetkého s čím pracujete je fascinujúca a každý chybný krok je zároveň krokom späť.
Vedomá si týchto súvislostí, snažím sa podporovať "svojich" ľudí v tom, čo robia dobre. Teší ma, keď sa im darí, keď sa o nich napíše, keď sa nám podarí okúzliť novinárov, alebo zrealizovať úspešnú propagačnú akciu. Peňazí je málo, motiváciou je pocit, že postupujete. Nikdy nehazardujem s ich podporou. Kritizujem výnimočne a len s výčitkami svedomia.
Nedávno som mala cez ICQ, s pani koordinátorkou SACR rozhovor . Pripravovali sme sa na dva veľtrhy CR v národnom stánku SACR a organizáciou sme zámerne poverili členov, ktorí s tým doteraz nemali vlastnú skúsenosť.Chvíľu som váhala, či provokovať kobru bosou nohou, ale riskla som to:
"Poviem vám tajomstvo. Naše dve kolegyne robia veľtrh prvýkrát a ja chcem - jednak aby sa zaučili a jednak - aby to dobre dopadlo. Nebudem teda veľmi zasahovať do deja. Ak by horelo, urobím to za nich ja , ale to dúfam nebude potrebné.Potrebujem vo Vás spojenca pre túto úlohu . Samozrejme výsledkom by nemal byť stres pre vás. Ak niečo nebudete mat včas - napíšte, posúrim to. Chcem, aby obidve mali pocit, že je to ich zásluha, ak to bude dobrý výsledok." (dlho bolo ticho a ja som si predstavila, ako v SACR uznanlivo a súhlasne prikyvujú nad úrovňou môjho strategického myslenia... :)
"Tak to som sa teda rozčúlila! My tu dve robíme 25 výstav naraz do posledného šrôbika a ja keď poviem, že potrebujem nejaké údaje ihneď, aby som to vedela spracovať, tak to myslím úplne seriózne a nemám čas čakať a zdržovať ostatných spoluvystavovateľov, lebo niekto sa zaúča! Tak to naozaj nebude fungovať! Uvedomte si, že tá akcia je o tri týždne a všetko treba objednať a pripraviť a organizátori na nás nebudú čakať! Ja som veľmi trpezlivý typ, ale nie keď neviem, čo mám robiť skôr a potrebujem okamžité reakcie a spoluprácu od ostatných. Kým nemám prihlášku, nemôžem prideliť pulty a čakajú na to ďalší ľudia. Tu prestávajú všetky srandy! SORRY ale dnes nemám náladu.
Zmohla som sa len na hlboké ospravedlnenie za spôsobené problémy.. Moja motivovanosť sa udržiavala po zvyšok dňa na bode mrazu. Je možné, že kolegyňa v SACR je skúsená v zabezpečovaní výstav, ale jej práci chýba ľudský rozmer a premýšľanie v súvislostiach. Je tiež možné, že SACR má riaditeľa, ktorý si neuvedomuje, že jeho ľudia sú preťažení, musia zvládnuť viac práce než je únosné a že od určitého bodu začínajú konať kontraproduktívne. Prinajmenšom navonok tak pôsobia.Ale je rovnako možné, že ani riaditeľ SACR z hovna bič neupletie.
Naša národná politika cestovného ruchu mi pripomína moju Evu. Strhaná, vystresovaná, podvyživená..S desatinovým rozpočtom oproti Boženke z Čiech, Maďarska, Poľska...Turisti si u nás objednávajú bleskové fajky v podchode...ale na labužnícke kompletky chodia k výstavnejším kusom..Na veľtrhoch cestovného ruchu sú národné stánky našich susedov krv a mlieko. Obletované, bacuľaté...radosť poobchytkávať... Zreteľne k tomu dodávam, že naše sú rovnako príťažlivé - lebo slovač si zvykne na šibenicu aj na nefungujúcu štátnu politiku - lenže za príliš vysokú cenu. Odpustila som kolegyni zo SACR hneď na druhý deň... zdá sa, že ona za to môže najmenej.
Milé ministerstvo hospodárstva....musím Ti niečo povedať. Hanbím sa za Teba...
Hanbím sa za to, že nevieš čie si..
Hanbím sa za to, že podporuješ cudzích podnikateľov, ktorí tvoju pomoc všetko, len nie potrebujú a kašleš na nás domácich.
Tvoj minister nedovidí ďalej, než za 10 rokov...
Štvrťročne Ti odvádzame 250 000,- na dani z počasia - teda DPHa Ty mi za to nedokážes vytvoriť ani zmysluplnú Víziu ... Tvoje národné programy rozvoja CR sú medové motúzy a ešte k tomu pod sklom...
Platíš buď zle, alebo nesprávnych ľudí...Vieš..všetko by som Ti odpustila...Ale s jedným sa nemôžem zmieriť: Naše dievky boli vždy považované za najpríťažlivejšie...A vďaka Tebe sa dnes musia predávať pod cenu!!!
