La dolce vita..

Vedeli ste, že chmeľ musíte zapletať vždy doprava? Ak ho zapletiete doľava, prestane rásť...
Taká hlúposť. Teraz už mám ten pohyb v prstoch a dokážem predviesť aj imaginárne zapletanie chmeľu.. :) Ak by bolo treba..

V prstoch mám aj iné veci..Napríklad ten úplne najsprávnejší hmat pri vyštipovaní odkvitnutých kvetov (aby ostatné dlho kvitli) ten správny sklon pohára pri čapovaní piva, alebo spôsob, ktorým sa správne zakladajú čisté vrecká do košov na odpadky. Tento rok mi ho však Algida narušila, pretože k novým košom pridala aj návod na použitie a tak som musela zmeniť know how. Človek sa učí celý život..

Potom sú veci, ktoré mám v oku.
Som napríklad veľmi citlivá na odtiene modrej. Pri pridávaní skalice do bazéna sa cítim ako slečna Smilly. S ňou ma spája cit pre sneh..ale navyše aj ...modrú..

Do oka mi padnú vačšinou ľudia.
Viete napríklad, kto sú tí, čo vystupujú z auta a majú už nafúknuté kolesá, nafukovačky a všakovaké plavátka? S tými sa v lete nevidíme prvýkrát. Občas ich stretnem už v máji. Skryjú auto v kúte parkoviska a dívajú sa, ako natierame lavičky. S týmito ľuďmi máme dôverný vzťah. Chodia k nám často a pozorujú nás spoza plota. V očiach majú príjemnú spomienku a nemusia nič hovoriť. Keď sa brána otvorí, prichádzajú medzi prvými..

Kúpili ste si niekedy permanentku? Ak áno, určite viete, čo znamená pre vás. Viete aj to, čo znamená pre tých, ktorí vám ju predali? No..to neviem ani ja - ale viem, čo znamená pre mňa. :)
Prvá predaná permanentka znamená nádej. Že slnko výjde aj zajtra a zostane vysoko. Znamená ohromný zdroj energie pre ľudí, ktorých mená sú na pečiatke na zadnej strane. Ocenenie práce a prísľub, že nevýjde nazmar. Je to vstupenka do klubu "Priateľov tohoto kúpaliska." Mám v oku tváre všetkých, ktorí nosia v peňaženke červenočiernobielu kartičku. Dnes má náš klub o štyroch viac. Ešte neviem kto sú. Ale určite budú medzi tými, ktorí si pýtajú zmrzlinu so širokým úsmevom. Od leta a od života čakajú len to dobré..a veľa!

Viete ktorý pokrik vedie našu domácu detskú kúpaliskovú hitparádu?
"Jeeeeej mami, koľko vody!"
nasledovaný ubezpečením: "Nie, naozaj nie je studená..iba zo začiatku!"

Musím povedať, že k nám chodia iba výnimočné, slušné a milé deti, ktoré iba výnimočne rozhadzujú papieriky, zato polievaju moje kvietky všetkými dostupnými vedierkami, fúrikom aj formičkami z pieskoviska. Ja im zato vždy na začiatku leta kúpim pri záťahu v IKEA dostatok farbičiek, papiera a hračiek do detského kútika a tak si nažívame v sladkej symbióze. Jedáleň máme ovešanú plagátmi a obrázkami, lyžiarov striedajú farebné lopty a usmievavé slniečka a ja sa teším, že môj nevyužitý materský potenciál nie je úplne nevyužitý. Decká mám v oku a väčšinou aj v objektíve.

A sú aj iní priatelia. Takí, ktorí o tom ešte nevedia. Ich obľúbenou reláciou je Spotrebiteľský servis a ženským vzorom p. Černá zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. Na ich otázky o čistote vody, čerstvosti zmrzliny a majonézy odpovedáme slušne a vždy si pritom vymeníme výživný pohľad v zákulisí. Záleží nám na nich, ale neviem či by uverili, keby sme im to takto prosto povedali. Účtenky si vždy kontrolujú a peniaze preratúvajú okamžite. Pri pokladni sa vždy uistia, čo všetko majú v cene a kávu si kúpia len vtedy, ak je pri nej dvakrát cukor.

Pripomínajú mi chmeľ. Akoby ich niekto omylom zaplietol opačným smerom.

Vždy mám pocit, že nemajú príliš sladký život. Určite menej ako my.

Takých mám rada zvlášť.
Páči sa mi, že sa usmejú, keď im ku káve prinesiem plné priehrštie malých farebných vrecúšok.

Lebo cukru tu máme dosť...