Nesnesitelná lehkost peněz...

Ale... Ak mi niekto ešte dá v živote na výber, práca s ľuďmi bude určite to, čo si vyberiem ako prvé.
Mám pre nich slabosť. Nemám rada veľkú spoločnosť. Vychutnávam si stretnutia medzi štyrmi očami, rada si dávkujem ľudí jedného pekne po druhom. Som priekopníkom názoru, že dobrý rozhovor je rozhodne lepší, než zlý sex. :)
Ale sú mi blízke situácie, keď dvojica veľmi ľahúčko, prirodzene a plynule prejde z jednej formy komunikácie, do inej formy....................komunikácie.. :)

Späť. Odbočila by som..

Mám ľudí rada. Rada ich počúvam a pozorujem. Rada sa ich dotýkam. Reálne i obrazne.
Moja cesta životom má veľa zákrut, do zbierky odžitých pocitov ukladám tie každodenné i tie so vzácnym výskytom. Dobré i zlé, príjemné i nie. Občas sa ocitnem v úlohe sprievodcu životnými situáciami iných.
S vekom mi ubúdajú materiálne potreby a narastá potreba kvalitných medziľudských vzťahov.
Darí sa mi ju - viac či menej úspešne - maskovať podnikaním v oblasti, ktorá bez ľudí stráca zmysel a obsah. Každý deň sa teším na nových a moja práca mi ich prísun spoľahlivo zabezpečuje. Niekedy si pripadám priam spotrebne. Som nenásytným spotrebiteľom človečiny a ľudského tepla..

Teplo sa vyskytuje v zjavnej i skrytej podobe.
Občas musíte odstrániť nános cudzej, vami nepoznanej, denne neprežívanej reality, aby ste sa dostali tam, kam chcete. Áno..podnikanie môže byť veľmi príjemné, ak robíte to, čo vás baví. :) Občas sa s vami roztopašný život zahrá a ponúkne vám človeka, pri ktorom zažijete stret hodnotových rebríčkov, životných filozofií a názorov. Získate predstavu o úplne inom svete, ale viac o tom vlastnom. A zistíte, že je vám dobre tam, kde ste:

Bolo ho počuť už spoza dverí. Dialóg s deťmi sa obmedzoval na hľadanie vhodného miesta pre odloženie lyží. Vošiel rázne, bez pozdravu, rovno do jedálne...aj s lyžami a kompletným výstrojom. /Na tomto mieste musím podotknúť, že sme zdedili staršiu budovu s bufetom, do ktorého sa aj bez nákladu vystupuje dosť krkolomne, po kovových schodoch/
Vybrali si stôl a na vedľajší položili to, čo sa báli nechať vonku.
Malo to hodnotu - odhadom tak 99 000,- a chudák môj starý stôl po babke, takúto zodpovednosť v živote neniesol.


"Tak co? Mají tady něco?" ..otázka na syna, ktorý lúšti tabuľu s našou - nie najhoršou - ponukou..
"Nic. Já chci hranolky. S kečupem!"
"Dobrý, máš je mít. Já si dám grog, mladá dámo. Hezky mi předehřejete hrníček, dáte tam horký rum - horký rozumíte?
..a až pak vodu! Citrony tady znáte? Takový to malý, žlutý."

"Dobrý deň." ... a hlboký pohľad do očí z mojej strany.. "O chvíľu to máte na stole.."

"Tak co? Sype vám to? To máte koupený? Tadyhle to?"
Grog som položila na stôl a mrkla za okno....snežilo ako na Vianoce..
"No ano, sype nám to..".
"Protože jestli to sype, tak já vám radím, kupte to hned! Máte tady spoustu práce před sebou, ale vidím jistý potenciál!"

"Nebude hádam všetko len o peniazoch" ..vypustím udičku..

"A to JÁ vám říkám - VŠECHNO je o peňezích! Protože peníze jsou SVOBODA!"
“Ale trošku vám zaťažuje chrbticu..zdá sa” ..prešla som pohľadom majetok na stole..
“Mladá dámo, chtějte mít moje starosti..! “

"Nebudete vy z nejakého veľkého mesta na západ od nás? Trebárs z Prahy?" ...pristupujem na hru so šarmantným úsmevom..
"Jasně..my jsme pražáci! Co má bejt?"
"Hmm..a viete, že je to vidno? Je to zreteľnejšie, ako mať nápis na čele"
..pridávam ďalší úsmev, udržiavajúc ironický slovný ping-pong v priateľskej rovine..
"Hele, JÁ jsem už něco světa prošel.. lyžovat chodíme do Francie a do Švýcar, nebejt příbuznejch, co bych tady dělal..u vás.. že jo..!"

Frustrácie si nevyrábam a s Alpami sa neporovnávam.
“Hm..nemôžeme pre vás urobiť viac, než je v našich možnostiach, ale napriek tomu - cíťte sa u nás ako doma..”

“ No..to je mi jasný..” zaklincoval..


Niektoré diskusie mi zlepšia náladu, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že na to nie je dôvod. Žijem v okrese, kde sa vypláca najnižšia mzda na Slovensku. Rukami mi prejde veľa peňazí, ale pre život si ponechávam cifru podobnú onému štatistickému údaju.
Napriek tomu, som mala pocit, že som oveľa SLOBODNEJŠIA, než môj návštevník..
Keď odchádzali - on i deti - chvíľu som ich pozorovala.
Vliekli na pleciach svoju SLOBODU, ako kríž.

To ja si tú svoju nosím zľahka...ako slnečník..




ps: cítim povinnosť dodať, že českí turisti patria k najmilším a môj dnešný zážitok je výnimka potvrdzujúca pravidlo :)