No image - no stress..

"Snežíííííí........Jaro, kde dopekla si!!?"
"Lyžujem na Krynici..prečo?"
"No asi ti zacláňa hranica, ale doma nám na kopec padajú halieriky!"
(Nie že by sme boli mamonári, ale je dobre, ak máte za čo kúpiť pre psov granule.)


Veľkí Manažéri majú v strediskách meteostanice a rôzne múdre meracie prístroje. No je tam toho...


Môj nepokojný duch spôsobuje, že raz za určitý čas prehádžem doma nábytok. Jediná vec za posledné roky
nezmenila miesto ani o centimeter. Posteľ.
Pred oknom spálne mám stĺp verejného osvetlenia. Rokmi prešpekulovaný optický systém zabezpečuje, aby sme bez nutnosti zmeniť polohu videli, čo sa deje vonku za oknom. Poloha postele a sklon žalúzí dokonale ladia. V kuželi svetla pod neónom je ráno i večer viditeľná intenzita i hustota sneženia a z tej si skúsenosťami dokážeme odvodiť všetky možné hodnoty a prognózy. Ak to večer dobre rozanalyzujeme, ráno nás nič neprekvapí. Pred oknom mám okrem stĺpa aj čerešňu a na nej kŕmidlo pre vtáčiky, ktoré používame ako mierku snehu. Ak sa výška samotného kŕmidla vyrovnáva s výškou snehovej čiapky na ňom - je to dobré a je to presne 30cm!


Veľkí Manažéri majú pod každým vlekom zaparkovaný Kassbohrer, Leitner, alebo iný Ratrak, hlavne ak je to najnovší model.

Náš Kassbohrer Šaňo ma 15 rokov. Boli sme si preňho v nemeckom Sendene priamo u výrobcu. Na burze ojazdených vozidiel. Tento rok sme zaplatili poslednú splátku za leasing a dýcha sa nám trošku ľahšie.
Menom Šaňo sme ho pokrstili na počesť pracovníka leasingovej spoločnosti BOF, ktorý sa s nami nebál podpísať zmluvu. Týmto pána Brodnianského z Lučenca pozdravujem. :))
Keď sme ho vyberali z desiatok ďalších, mala som 25 rokov, záľuby prevažne umeleckého smeru a cítila som sa trošku neisto. Šaňo nás však spoľahlivo denne vozí a zjazdovka je za ním ako stôl.
Okrem toho máme niekde v hangári aj skútra Burana (made in C.C.C.P.) Vďaka týmto super strojom, sme to v celoslovenskej kategorizácii stredísk, vytiahli na dve hviezdičky. Jupííí.


Veľkí Manažéri investujú do kabínkových lanoviek. Na kvalitný, dobre zásobený bufet, WC a milú obsluhu kašlú.

Nie tak u nás.
Ešte pred tromi rokmi, som každý večer - medzitým, ako sa varil Najlepší guláš na svete - piekla doma štrúdle. Jablkové. Ak Jaro vládal po troch hodinách úpravy svahu ešte niečo urobiť, namlel mak. Vtedy mohli byť aj jablkovo-makové. Dnes to už nestíham, ale štrúdle musia byť.
Mohli by sme si dovoliť zamestnať kuchárku, lenže ja trpím nutkavou potrebou variť sama. Varím dobre.
Nebudem skromná, nie je dôvod. Záleží mi na tom, aby sa misky z jedálne vracali vytreté chlebom.
Vtedy je to OK a mám z toho dobrý pocit. Občerstvenie ducha i oka považujem za rovnako potrebné, ako občerstvenie tela, preto sa občas lyžiarov pýtam, či chcú mať čaj v zelenom, alebo radšej modrom hrnčeku s bielymi bodkami. Plastové su u nás akurát tácky na hranolky a stoličky v detskom kútiku. Neustále vylepšované Makovické hriatô servírujem vrelé, s rovnako vrelým úsmevom.


Veľkí Manažéri vidia svoje strediská ako pupok sveta. My sme realisti.

Vieme, že aj keď to máme do Krakova dve hodiny cesty, pre väčšinu slovákov sme ďaleko. Nenájdete u nás požičovne s najmodernejšou výbavou, lebo ceny lístkov by to zvýšilo o 30%. Zato si môžete byť istí, že sa na vás nebudeme dívať ako na číslo v poradí a s kotvou vášmu drobcovi pomôže ochotný vlekár.
Veľa zo svojich lyžiarov poznáme po mene. Tak, ako oni nás.

Čo k tomu dodať..
Kým som dopísala článok, vtáčia búdka narástla o 5 centimetrov! Možno ma tu nejaký čas neuvidíte.. :))