Koncom minulého roka sme urobili v našej firmičke jedno závažné rozhodnutie. Aspoň sa závažným zdalo byť. Zriekli sme sa časti reklamy, navyše, z neuveriteľného dôvodu. Chceli sme si vyskúšať, či je na Slovensku možné úspešne podnikať, zároveň mať zásady a byť spoločensky zodpovedný. Nie žeby som bola hyperspoločenská, alebo hyperzodpovedná. Nemám rada kontrolórov Štátneho zdravotného ústavu a keď varím, trúsim po zemi omrvinky ako všetci ostatní. Ale prax ma naučila, že úspech nepadá z neba, ak niečo robím, musím to robiť poriadne a neuľahčovať si to. Ak niečomu môžem pomôcť, mám morálnu povinnosť tak urobiť.Synonymum pre spoločenskú zodpovednosť. Keď v Hypernove naháňam pokladníčky a odmietam stáť v dlhých radoch, keď si v Bagetérii na Hlavnej ulici v Prešove vydupávam právo rozhodnúť, čo chcem mať na večeru napriek nálade predavačky - vtedy sa ku mne moji najbližší nepriznávajú a prevracajú očami. Bolí ma to, ale nečakám, že boj s ľudskou hlúposťou bude ľahký. Keď mi v mojom rodnom Bardejove, kde sa snažíme pohnúť cestovným ruchom, vezme čašník spred nosa nedojedený tanier s otázkou: "Ta co? Ňebere ?" ..škrípem zubami a na záchode si búcham hlavu o stenu. Prečo sa ja snažím, keď ostatní to majú v zadnom vrecku nohavíc? Na FunRadiu práve bežia "snehové správy" Úvodzovky sú namieste, pretože som si zase vypočula kto má dlhšieho a kto ďalej dočúral. Kvalita lyžovačky sa tam meria metrami snehu a počtom sprievodných podujatí. Žeby som si šla zase obúchať hlavu o stenu?Že veľkosť firmy a množstvo disponibilných peňazí nie sú priamo úmerné kvalite poskytovaných služieb, som sa presvedčila chvíľu na to, ako som prišla k záveru, že veľkosť, nemusí mať nič spoločné ani s kvalitou zážitku. Dokonca - ak je niečo priveľké a prisebavedomé, výsledok bude opačný. Ako naša skúsenosť so spoločnosťou SITOUR s. r. o., B. Bystrica.Kde sa vzala, tam sa vzala, pred dverami ráno stála. Mediálna bublina výnimočnosti, pocit nenahraditeľnosti, presvedčenie, že bez spolupráce s ňou žiadne lyžiarske stredisko nemá šancu preraziť. Boli sme mladí a hlúpi. Podpísali sme. Aj druhýkrát, aj tretíkrát. A tešili sme sa, ako sa začne o našej Makovici hovoriť. Lenže..nič sa nedialo."Noooo to viete..rádiá si samé vyberajú, koho budú uverejňovať v snehovkách...Na to ja nemám žiaden vplyv" prehlásil mi do telefónu riadieľ Jurdík. " Verejnosť si sama určuje, čo chce počuť a ktoré strediská si žiada..""Fajn. Ale za čo mi potom posielate faktúry?""Viete čo? Dajte mi to do mailu..ja si to prečítam."Dala som. Odpoveď som nedostala a v decembri zmluvu nepodpísala. Nemám zbytočné peniaze. Celú zimu sme sa triasli. Určite k nám nikto nepríde. Veď nie sme na teletexte STV. Ani v správach o počasí. Ani na www.holidayinfo.sk. Ani na www.ski.sk. Bože..jedna zmluva a takýto dosah. SITA, pomaly všetky denníky. Rádiá. Slovak Telecom. Zakapeme.Na naše strachy sme si spomenuli až dnes. Máme modrý pondelok. Prvý za posledné tri mesiace.Uvarila som si kávu a vyložila nohy na stôl. Niekedy je dobré, ak vám lyžiari doprajú oddych. :)Nie žeby sme boli hypervýnimoční. Len sa snažíme robiť veci poriadne a nezľahčovať si prácu.Okrem toho nám veľmi pomáhajú ľudia, ktorí sú nám podobní, vďaka ktorým môžme porovnávať. Robia svoju prácu dobre bez mediálnych bublín a vám dajú vyššiu kvalitu informácií.Do obľúbených položiek odporúčam snehový portál www.snowski.sk. Má tento rok premiéru, aj keď s ľuďmi v pozadí spolupracujeme už roky. Vďačí im za obľúbenosť stránka www.ski.sk /v súčasnosti už pod dohľadom Sitouru a teda bez kompletneho zoznamu stredísk/.Ak ich podporíte svojou návštevou, podporíte okrem známych, aj všetky malé rodinné strediská, ktoré nemôžu konkurovať veľkým v obrate, ale ľahko ich tromfnú v kvalite služieb. Títo ľudia si nemyslia, že Slovensko končí v Tatrách. Portál www.yeti.sk je známy dosť a rada sa k obdivovateľom pridám, pretože napriek komplexnosti a niekedy priam reklamným informáciám, mi z neho nechodia žiadne faktúry. Robia ho ľudia, ktorí vsadili na poskytovanie informácií, nie na biznis.. No a nebohé www.holidayinfo.sk, Sitour a s ním prepojené zdroje?Spoločenská zodpovednosť firiem je vraj nový trend. Prečítala som si to na stránkach nadácie Pontis. Možno si to prečíta aj pán Jurdík. Možno porozumie, prečo považujem Živú panorámu na STV, za trestuhodné a bezobsažné mrhanie vysielacím časom, v porovnaní s možnosťami, ktoré má. Prečo ako daňový poplatník považujem za nemysliteľné, aby Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá má v popise práce propagáciu Slovenska, podmieňovala informovanie o mojom stredisku zmluvou s jeho súkromnou spoločnosťou. Prečo nerešpektujem delenie zákazníkov na veľkých a malých, ak od nich inkasujem rovnaké peniaze. Prečo od silných spoločností očakávam, že budú svoju veľkú silu používať tam, kde používam ja svoju malú - na pomoc, ktorá ma nič okrem záujmu nestojí. Prečo si myslím, že veľká spoločnosť nie je uchránená chýb a môže dobačovať rovnako, ako malá reštaurácia v Bardejove.A prečo si myslím, že titulovaná aj netitulovaná hlúposť sú si rovné.
O spoločenskej zodpovednosti firiem..
Dali ste si už dnes porciu občianskej uvedomelosti? Podarilo sa vám nejako nakopnúť nášmu lenivému spoločenskému systému zadok? Ak nie, vedela by som o jednej možnosti... Zaberie vám to 10 minút aj s prečítaním. Lyžiarom a turistickým pobehajom určené zvlášť.