S rešpektom...

Dnes ráno som si pozrela priamy prenos z pohrebu, aj reprízu relácie Pod lampou, venovanú rovnakej téme. Vnímam to ako povinné rituálne tance, ktoré sprevádzajú odchod človeka veľkého formátu.
Veľa slov, veľa emócií, veľa zúčtovania v podvojnom systéme Má dať / Dal..
Musím sa priznať, obdivujem odvahu každého, kto si na to z tak krátkeho časového odstupu trúfol.

Keď som začala čítať Alexov článok o pôsobení Jána Pavla II., o zdanlivej rozporuplnosti jeho osoby, prikyvovala som...
Asi ako každý bežný smrteľník, ktorý si informácie vpustí najprv len do nevyhnutnej a bezpečnej hĺbky svedomia. Aby zbytočne neotravovalo a nekládlo dopĺňajúce otázky.
Alexove slová v mojom prípade klesli o level nižšie.
Vyhľadala som si v archíve SME článok, ktorý trochu mení pohľad a uvádza vyjadrenia Vatikánu k otázke používania kondómov na pravú mieru.
Lebo je rozdiel medzi liečbou príčiny a liečbou následku a ja si naozaj neviem predstaviť pápeža v hippies účese, s nápisom "Počúvam hlas ulice" na tričku.
Odporúčať kondómy ako LIEK na AIDS by bolo politikou človeka, ktorý už ničomu neverí.
A tento pápež nám predsa radí: Nebojte sa...Prekročte prah nádeje...
Postavte sa k problémom čelom a nič si nenahovárajte..

Pripomenulo mi to uplynulé dni, keď som počúvala slovné prestrelky našich štátnikov
o vyhlásení štátneho smútku. Mala som chuť poslať ich na huby. Alebo aspoň na dlhú niekoľkohodinovú prechádzku. A poradiť im, aby v momente keď vôjdu medzi stromy a budú sami so sebou, začali premýšľať. Ak by aj po návrate chceli plniť stránky novín
komentármi o vlajkách na pol žrde, potom im už niet pomoci a definitívne prestali chápať, čo je podstatné a čo druhoradé. Čo sú pravé a čo zástupné dôvody.

Som svojím spôsobom života skôr kacír a rozhodne nie nekritická k prejavom pôsobenia cirkvi vo svojom mikrosvete. Sú mi rovnako podozrivé články, z ktorých cítiť kult osobnosti, ale aj články Bez rešpektu. Nič ma za posledný týždeň neosvietilo - to, čo píšem,
píšem z vlastného egoistického záujmu. S pápežom ma spája okrem lásky k Slovensku :) ešte jedna vec: Ani ja nemám rada, ak o mne niekto robí unáhlené závery.
Zvlášť, ak sú dôsledkom mojej potreby žiť v súlade so svojím presvedčením.
Lebo je ťažké stáť si za ním, ak odporuje aktuálnym trendom...
Je ťažké jemne nastaviť zrkadlo malej komunite ľudí, o to ťažšie svetu..
Je odvážne hovoriť nahlas o zodpovednosti jeden za druhého v dobe relatívnych právd.

Súdiť jeho skutky teraz, je rovnako predvídavé, ako navliecť si kondóm protokolárneho bontónu a čakať, že zo sveta zmizne nenávisť lož a faloš...

Žil životom človeka pravdivého voči sebe a voči svetu..
Obávam sa, že ak ho chceme súdiť spravodlivo, ani nás nečaká nič ľahšie.