Ako sa píše životopis páru...

Rada skúšam nové veci a tak som sa rozhodla odpovedať na istý inzerát personálnej agentúry. Požiadavky boli splnené. Podmienkou však bolo, aby bol uchádzačom "manželský pár"..No teda....! A bolo treba priložiť životopis. Spoločne? Každý zvlášť?
Keď som pokusne spísala svoj, bol tak na tretinu strany. Jarov bol dlhší o dva riadky. Nic moc. Predstavila som si tváre personálnych poradcov a tá predstava ma nijako nenadchla. Ani na inernete som návod na párový životopis nenašla. Budem mať na krku precedens!
Keď príliš rozmýšľam, začnem veci komplikovať. A ono je to všetko vlastne úplne jednoduché...
Jaro.. pamätaš............?

1992 - 1993 (ona 18, on 21) Zameranie a zaostrenie na vzdialený objekt.
Ukončenie štúdia. V prípade jedného s úľavou, v prípade druhého s diplomom.

1993 - 1996 (ona 19, on 22) Reálne zhodnotenie situácie s trpkým výsledkom. Posun v myslení od:
"Budem zamestnanec" smerok k "Budem zamestnávateľ"
Naša dedinka mala 297 duší. V časoch, keď západnejšie zúril v uliciach ranný kapitalizmus, sme sa pomaly
prebúdzali k životu.Otvorili sme si predajničku so všetkým, čo dedinčan potrebuje a poslali dožívajúcu JEDNOTU k Cháronovi. Do roku 1996 dopadlo podobne ešte pár konkurenciechtivých opovážlivcov.
Čo v životopise poslanom personálnej agentúre nebude:
Najkrajšie roky spoločného života. Bez veľkých ambícií. 16-hodinový pracovný čas.
Fotky z tých rokov majú v sebe ničím neobnoviteľné kúzlo. Romantika začiatkov. Ja mám teba a ty mňa.
Sme pár, ktorý si rozumie doma aj v práci a spolu dokážeme generovať peniaze.

1996 - 1998 (ona 22, on 25) Máme zabezpečené základné potreby. Čo ďalej?
Začali sme vnímať podmanivý feeling slovného spojenia "cestovný ruch".
Prieskum v okolí sa nám stal osudným. Rôznorodosť práce i obsah živnostenského listu nám narástli násobkom.
Vyskúšali sme si, že čím viac ľudí robí to isté, tým viditeľnejšia bude odlišnosť nášho spôsobu a štýlu.
Rok 1999 bol rokom víťazstiev zásadného významu. Získali sme podporu okolia a široký priestor na ovplyvňovanie myslenia a konania ľudí. Ničím menším než vlastným príkladom. Ocenenie a uznanie. Pomyselný vrchol snaženia s perspektívou ďalej rásť.
Čo v životopise poslanom personálnej agentúre nebude:
Nenápadne nám začal splývať pracovný a súkromný život. Časovaná nálož, v ktorej sa nám spustila časomiera. Prehliadli sme stav nerovnováhy, prozreteľnosť sa postarala, že sme sa od seba začali vzďaľovať nedobrovoľne. Získali sme mnoho drobných skúseností. Ale málo na to, aby sme z nich mohli vyvodiť Skúsenosť s veľkým S..

1999 - 2002 ( ona 25, on 28) Čím zložitejší a zdanlivo neriešiteľný je problém, tým vyššia motivácia pozrieť sa naň zblízka.
Začalo nám byť jasné, že kým sa dá ísť hore, pôjdeme hore. Nie preto, že to podmienky umožňujú, ale
preto, že ovplyvňujeme podmienky tak, aby to umožňovali. Bez ohľadu na to, čím sa budeme zaoberať..
Vizie v oboch hlavách boli zreteľnejšie každým dňom a všetko čo sme robili smerovalo k ich naplneniu.
Čo v životopise poslanom personálnej agentúre nebude:
Začalo nám byť jasných viac vecí. Že naše spoločné dieťa je naša práca.
O čom som premýšľala pred spaním ..si pamätám. O čom si premýšlal Ty?
Do roku 2003, sme vkročili každý sám.

2003 - 2004 ( ona 29, on 32) Bez názvu.
Pracovali sme bez výraznejšieho posunu, ale aj bez výraznejšieho neúspechu - zaujímavé zistenie.
Profesionalita v kryštalickej podobe.
Čo v životopise poslanom personálnej agentúre nebude:
Hodnoty sa nám premiešali, ako keď zatlieskaš pod stromom plným vrán.
Vrátia sa, ale žiadnu nenájdeš na rovnakom konári.

2004 (ona 30, on 33) Názov si bude vyžadovať odstup.
Ak kolesu osudu obaja výrazne napomáhajú, výčitky nie sú namieste. Dôležité je spomenúť si, kvôli čomu sme spolu začínali: Nechceli sme byť každý sám...
Nevstúpime dvakrát do tej istej rieky, ale cesta späť vždy existuje. V novej kvalite.
Mapu minulosti máme tak vyznačenú špendlíkmi s výstražnými červenými hlavičkami, že sa
im azda s prehľadom vyhneme. Lebo toho máme ešte veľa pred sebou....

namiesto PS:

Životopis mám personálnej agentúre poslať do konca januára. Neviem či to stihnem, lebo keď si spätne
čítam text, je mi jasné že:
1) nespĺňa formálne ani obsahové pravidlá štruktúrovaného životopisu
2) je sakramentsky ťažké natlačiť trinásťročný aktívny život dvoch ľudí na jednu stranu.
3) to, že ho natlačíte na jednu stranu ešte vôbec neznamená, že tomu niekto porozumie..

Mám plán: Pošlem agentúre odkaz na tieto stránky .. Bude to neštandartná forma zasielania životopisu, ale aspoň ich to rozptýli...A ak by z toho odborníci náhodou nevyčítali, že sme tí najlepší možní uchádzači - nič sa nestane. Už sa cítime byť životom trošku poučení... :)