Penthouse...

Vždy som túžila mať dom s výhľadom. Na kopci. Nad lesom. Nad skalou. Nad čímkoľvek.
Nedobytné orlie hniezdo. Moja túžba z roka na rok rastie, s každým vyneseným vedrom.
Teraz sa nemám zle - 545 metrov nad morom nie je na zahodenie... lenže, čo je to pre orlie srdce!
Ale môžem to ešte o kúsok nadstaviť - tak piatimi metrami. Ak vyleziem na pôjd...


Sedím v okne pod strechou a nohy v gumenných čižmách sa hompáľajú vysoko nad zemou.Svižný kotrmelec vzad a už som v sene. Skákala som doňho vždy, keď sme s babkou doviezliz poľa novú kôpku.
Neverte článkom v ktorých píšu, že rok nepoužívané veci je treba nemilosrdne vyhodiť.
Vyhoďte radšej články.
Svoju minulosť a budúce príjemné chvíle vyneste na pôjd. Vyliezť tam, znamená vstúpiť do štvrtého rozmeru, do krajiny za zrkadlom, kde si čas určuje vlastné pravidlá.

Penthouse..máš v sebe viac intimity, než najvydarenejšie číslo onoho časopisu...
Prítmie a v lúči svetla zvírený prach.
Dodržiavajte základné pôjdové pravidlo a neupratujte tam. Všetko nech je tak, ako prináša život. Vrstvu spomienok preloží vrstvou prachu.Pod nohami stránky z novín, časopisov, školských zošitov, herbárov a denníkov...

"Nenávidím ho! Podliak..zase sa ťahá s tou bifľoškou z Béčky!"
Keby ste vďaka prachu nemuseli kýchnuť, rozosmejete sa.
Stránka s dátumom 17. 1. 1991 je opäť v prachu. Dejín.
"Tak tedy opět posílám další pivní etikety do sbírky" ..hlási zabudnutý dobrodinec
z Plzeňských pivovarov. Večer ho skúsite nájsť na internete a po dvadsiatich rokoch mu poďakujete. Ten bude pozerať!

Mamine maturitné šaty /predvádzala som sa v nich pred zrkadlom, odkedy si pamätám/
Moje prvé bikiny /ružové/
Staré rozprávkové knižky /stránky pokreslené asi dvojročnou rukou/
Drevená stavebnica /tie farebné, jednoduché trojuholníky, kocky a obdĺžniky - pamätáte?/
Bábika bez hlavy, ruka bez bábiky a macko bez nosa.
Domček pre bábiku /dovezený otcom až z Jaslovských Bohuníc/
Stará fotka /niečie decko strašne reve na bielej kožušine s klokanom po boku/
Klokan bez ucha.
Moje druhé bikiny /tmavomodré s bielymi bodkami a tuším trošku väčšie/
Detské pižamo s modrými anjelikmi.
Staré kreslo /sledovala som z neho Brežnevov pohreb, s nosom pred obrazovkou/
Biely šerblík /sedím na ňom a v telke skáče na lyžiach Pavel Ploc/
Sadrová rytina zo školy /výtvarný námet - Víťazný február/
Taška s vecami z nemocnice a striekačkou morfia /s babkou už žiadne seno nevynesiem/
Košík na vajcia /chodila som s ním každé ráno plašiť sliepky/
Kožená taška / vrhala som sa po jej sladkom obsahu, keď sa dedo vracal z kameňolomu/
Staré krosná a vrecia s klbkami látok /až raz bude čas/
Hojdačka v najvyššom bode krovu /vlastnoručne zmontovaná/

Vlastne sa po rokoch veľa nezmenilo..stále verím rozprávkam, že dobro, múdrosť a láska zvíťazia.Modré bikiny sú mojím prsiam tak akurát a stále ma to ťahá do výšok.

Môj dom starne. Váha rokov mu podráža kolená a základy. Najradšej by som ho postavila nanovo, ale nedá sa. Pôjd nepresťahujete. Nemôžete spomienky popresýpať prachom a stočiť ako makový závin. Musíte postaviť nový dom, zasadiť vlastný strom a splodiť dve nôžky do gumenných čižiem. A napiecť pre ne vlastný pôjdovník.

Predvčerom sme vybrali zo základov môjho rodného domu kameň. Nie je to veľmi čitateľné, ale my vieme čo tam je. Naškrabali sme tam:

Základný kameň pre Orlie hniezdo - 1. apríl 2005 ...a položili do lístia na kopci s výhľadom.

A oslávili sme to, ako sa na Deň bláznov patrí.
Keď už máme ten sviatok... :)