Viem, ze tomuto sa hovori zivot a ja sa snazim prijat vsetky jeho nastrahy, ktore prinasa, pozerajuc sa mu priamo do oci. Uvedomujem si, ze ked to cele preboli (a bolesti sa skratka nevyhnem) a postavim sa na vlastne, budem si moct povedat, ze som to zvladla, .. Ze som opat bohatsia a ze mam za sebou dalsiu zivotnu etapu.
Prezili sme spolu krasne 4 roky. Naucil si ma velmi vela, poskytol ochrannu ruku kedykolvek som potrebovala a prijal moju, ked si zas potreboval ty... Bol si tu, ked ma nieco trapilo, poradil si mi, ked som sa nevedela rozhodnut... Snazil si sa mi vysvetlit, preco je dobre naucit sa odpustat...
Dnes som isla prvy raz do prace sama... Bolo to zvlastne. Take smutne, ze som nedokazala ani plakat. Velmi by som ti chcela este urobit caj a vybrat ti jeden z "nasich" hrncekov... a vecer, ked budes zaspavat, dychat ti zo zadu na krk a hladkat ti ruku... Ani ten film, co sa ti tak pacil, sme si spolu nestihli pozriet... Nejak neviem prist na to, co vsetko je tu tvoje... kazdu jednu vec sme kupovali spolu. Vzdy rano si ma budil smiechom.. Cely ten cas...Sem tam si sa priznal, ze si ma pozoroval, ked som este spala.
Tie nase suboje.. kto koho zhodi skor z postele... Vzdy som ti nejak ublizila, ze sme museli prestat, alebo som to proste prehrala oslabena od smiechu ;o)
Niekedy sa pristihnem ako cakam na buchnutie dveri a zvuk tvojich klucov od auta. Vsade si. Vsade ta citim, .. vidim ta lezat vedla mna, pocujem sprchovat sa. Budem si musiet zvyknut, ze uz nenakupujem pre dvoch.. Ze uz nikto nepotrebuje oprat veci do prace...
Viem, ze sa to skoncilo, lebo sa to skoncit malo. Kazdeho teraz caka nieco ine. Nemam ti co vycitat. Nebudem sa ta nic pytat, ved ma poznas... Povedala som ti, ze aj bolest treba znasat s hrdostou...
"Neplac Petka, uz si velka.. " (Marek, Jul 2007)
