Písmo:
A-
|
A+
v útrobách chodby vysokej budovy s vežou
rozkýval misku s vôňou nie velmi sviežou
zhasli svetlá ozvali sa hlasy jazykom krta
budúcnosť neďaleká už sa črtá vzduchom
od teraz do vtedy keď pri telke s veľkým bruchom
opitý nahý cigareta za uchom ale práve teraz
po chrbáte stepuje si mráz ako v mravenisku
ako jánoschík ľavú tenisku-pravú tenisku a úsmev
do kamery všetci svorne ako zkysnuté jahody na torte
hlasné anó až plastiky na kamenných podstavách
roztriasly sa postavy vrabce v streche aj zvonce na kravách
zvonka recyklujúc zelenkavú trstinu rohy na hlavách
a štastne dokonané trblietky na prstoch páska cez oči
nadčasové a sýte usmiate a hravé tamagoči
Odpich z miesta neúmerne vysoko to teda bola
tvoja životom predefinovaná parabola od kostola
