Písmo:
A-
|
A+
Stojí na vrchole skaly a mlčí
pozerá do neznáma ticho
kričí ale nikdy nevyskočí
stojí a len ticho sa bojí
Stojí na vrchole neznáma
nebom zahalená stará dáma
spomína aké to bolo vtedy
zrána predposlednej stredy
Stojí na vrchole priepasti
utopená vo svojom neštastí
nechá sa čítať ako listy domov
nehybná ako koruny stromov
Stojí na vrchole neba z druhej strany
mlčí len krákajúce vrany
lietajú z konára na konár
dôsledkom obrany z každej strany
už sa nebráni už vie
že na každom konci začiatku býva
koniec ktorý začína a splýva
pohne sa ale len dokríva aby
zhodila výsledok svojej hamby
