Tour de Culture - prológ

V prvom rade sa potrebujeme pozrieť kritickým zrakom ( pre romantikov kriticko-láskavým!, aby neutrpela ich jemnosť) na našu kultúrnu minulosť a prehodnotiť ju. Strhnúť závoj romantizmu, martinského konzervativizmu, komunistickej manipulácie a vytiahnuť na svetlo božie osobnosti, ktoré sme bez milosti nechali zašliapať, zasypať, ba sme ich aj v tichosti pochovali. Najlepšie by to bolo zorganizovať nie ako sebabičovanie – s tým nemáme dobré skúsenosti - , ale okolo okrúhleho diskusného stola nastavať európske zrkadlá, ktoré sa mi zdajú čistejšie a menej skresľujúce. Pred tieto zrkadlá musíme postaviť naše zaužívané myšlienkové pochody a staré návyky ( ktoré už ani nevnímame ako škodlivé), rôzne ideové konštrukcie, ktoré sa na nás nalepili ako staré žuvačky počas posledných dvesto rokov. A nie a nie ich odlepiť. (Medzi nami - skúste odlepiť tú starú čiernu škvrnu pred parlamentom! A môžete to vnímať aj ako metaforu.)

Každý, s kým som za posledné dva roky hovorila o nutnosti každej generácie prehodnotiť kultúrnu minulosť, sa zdesil. Ale ako inak môžeme nabúrať obranné postoje starých matuzalemov, vybudovaných provinčných kariér, nezmyselných titulov a pohodlného odfukovania, ktoré nás stoja príliš veľa financií, času a energie? Kde inde nájdeme protilátky proti obrancom starých poriadkov a zaužívaných floskúl? Ako inak sa otvoríme modernému vzduchu a prestaneme sa konečne báť a brzdiť zmeny? Ako prežijeme tieto návraty starých metód, ktoré sa na nás denne valia z koalície?

Výsledok môjho súkromného sociologického minivýskumu pod názvom „Zmeny myslenia ľudí v kultúre“ by sa dal zhrnúť do prostej vety, ktorú dám radšej do podoby otázky (vzhľadom na môj prirodzený životný optimizmus). ,,A je teraz vhodný timing?“ V preklade „Vari už prišiel čas? Moja odpoveď znie – „Nie, samozrejme že nie“! Nikdy nie je ten správny čas, ak začneme rozmýšľať o tom, kto všetko sa postaví proti, komu sa to nehodí a komu sa nechce. A komu by sa aj chcelo, veď stačí, tak ako voľakedy, zohnúť chrbát a dostať sa do ministrovej kancelárie v bývalej Tatrabanke, kde zrejme už nainštalovali merač ohnutosti chrbtice. Mali by robiť zárezy na dverách, kto sa skláňa najnižšie , aby nám to zostalo ako milá spomienka, podobne ako dvere so zárezmi rastu našich detí.

Preto jedným z prvých princípov, ktoré musíme presadzovať vo verejnej politike v oblasti kultúry je: posilňovanie autonómnosti, slobody a decentralizácie riadenia, organizácie i financovania slovenskej kultúry.

Tak ako pri predložení každého zákona musíte dodať jednu A4 pod názvom Doložka zlučiteľnosti zákona s právom EÚ, tak všetko, o čom budeme v tomto priestore diskutovať, musí obsahovať doložku zlučiteľnosti so slobodným priestorom, subsidiaritou a dôverou v schopnosti mimovládnych organizácií a osobností slovenskej kultúry. Pomenujme si to ako princíp Modernosti. Že je to v rozpore s kultúrnou politikou tejto vlády, ktorá pod vedením Hildy Gajdošovej centralizuje všetko od nákupu toaletného papiera až po upratovačky? Áno, je to v príkrom rozpore.