Tieto myšlienky mi prišli na rozum, keď som si prečítala morálny apel Demokratického klubu poslancov Miestneho zastupiteľstva bratislavského Starého mesta, ktorí sa nielenže pohoršili nad pár fotografiami, ale chcú využiť túto príležitosť a povyhadzovať pár ľudí. To už len tak z roztopaše, veď sa to dnes zase nosí. A pritom nejde o nič prevratného. Poľská fotografka Zuzana Krajewská spolu s Bartekom Wieczorkom „spurne balansujú na hrane a zvádzajú divákov, ktorí sa cítia neistí, nevediac, čo vlastne zažívajú“ - píše sa úplne presne v priloženom bulletine a keďže poslanci Demokratického klubu nevedia, čo cítia a cítia sa neistí zoči-voči provokačným fotografiám tejto dvojice, siahajú po starých dobrých komunistických receptoch. Že patria do Demokratického klubu? A voľakedy boli dokonca v európsky nastavenej politickej strane? Zabudnite na to. Už tam nie sú.
Zrkadlo ukazuje, že sú to len malí vystrašení ľudkovia, ktorí keď nevedia „kudy-kam“, spomenú si na známe praktiky už od čias Chruščova v hviezdnych hodinách sovietskeho režimu. Naschvál píšem o Chruščovovi a nie o Stalinovi, lebo ten nechal umelcov a kurátorov hneď strieľať. Chruščov im už výstavy priamo z kukuričného poľa len zakazoval.
Výstavu som si pozrela. Nijako zvlášť ma nenadchla. Videla som vo Varšave už aj provokatívnejšie a kvalitnejšie. A aj tam protestovali. Samozrejme nie demokrati, ale radikálne pravicové politické zoskupenia: Tie, ktoré vyháňali lekárov, ktorí robili ultrazvuky tehotných žien, tie, ktoré navrhovali cenzurovať nevýhodné historické fakty v učebniciach a zakazovali pochody na obranu tolerantnosti k tým „iným“ mestami. Áno, tieto politické zoskupenia majú prenasledovanie moderných umelcov v popise práce. Ale demokrati?
Odporúčam vám, aby ste si, prechádzajúc sa výstavou, predstavili namiesto chlapčenských tiel ženské nahé telá. Tie sa predsa takto fotografujú a vystavujú dávno. Nahé ženy máme na stránkach bulvárnych novín denne a bohabojní Slováci si ich radi kupujú. Nepatrím medzi moralistov, ale párkrát mnou otriaslo, aký druh pornografie sú naše bulváre schopné uverejniť. A nie sú na výstave, ktorá je určená od 18 rokov hore. Je pravdou, že Michelangelo musel namaľovať „trenírky“ v Sixtínskej kaplnke, ale to snáď bolo dávno! Žeby nás Demokratický klub chcel znovu vrátiť nielen do zakazovacieho obdobia komunizmu, ale aj do stredovekých manierov?
Keď dnes chce niekto zviditeľniť svoju výstavu, rozhlási, že ju idú zatvoriť. Je to overený a účinný spôsob ako sa reklamovať. Takže o umelcov z Poľska nemám strach. Ale či sebareklama Demokratického klubu zaberie, v tom som si nie istá. V každom prípade navrhujem, aby sa premenovali na Klub ochrancov slovenskej mládeže pred strašným liberalizmom a otvorenými hranicami. Potom budeme aspoň vedieť, s kým máme do činenia.
