Napríklad takých 217 miliónov eur zo štrukturálnych fondov, ktoré svojho času jeden úradník na Ministerstve kultúry (už tam dávno nie je), vyprosil na záchranu a zvečnenie (moderne digitalizovanie) toho najcennejšieho, čo máme poschovávané v našich kultúrnych inštitúciách. Veď bolo načim, ako hovoria v Martine. Všade prach! Staré písomnosti, listy našich dejateľov sa rozpadajú, archívy múzeí a galérií prachom zapadajú, komu by sa chcelo v tom hrabať. A tu je ponuka všetko to cenné dať na známosť všetkým, ktorí sa o to zaujímajú a ovládajú internet. Bohumilá demokratizačná tendencia. Už nielen historici a všelijaká elitárska háveď, ale my všetci by sme sa mohli začítať do rukopisu Kalinčiaka a že to bol modernista na svoju dobu taký veľký, že ho všetci okolo za blázna považovali. A to je na Slovensku jasný dôkaz, že videl aj za roh. Ale je v tom problém!
Len čo staronový minister kultúry Marek Maďarič v roku 2012 znovu otvoril dvere na bývalej Tatra banke (dnes Ministerstvo kultúry), kde na vitrážach zatiaľ pokojne posedávajú valasi s valaškami v lone, okamžite zastavil všetky projekty digitalizácie, ktoré konečne minister Krajcer dal do rúk riaditeľom inštitúcií, ktorí sú za ne zodpovední. My, čo to sledujeme, podozrievavci nešťastní, sme si hneď povedali, že Maďarič chce obnoviť škandalóznu, deň pred voľbami v roku 2010 narýchlo podpísanú zmluvu s pánom Kiššom (ináč takto Tender Media Group). Zlé jazyky tvrdia, že za 20 miliónov korun dodali ministerstvu v roku 2009 nejaké CD zo svojej produkcie. Vraj dodnes leží niekde v šuplíku. Minister tvrdil vehementne, že vraj najprv musí digitalizáciu auditovať a preto všetko zastavil. Dodnes nevieme, ako ten brzdiaci audit dopadol, ani zákon o prístupe k informáciám nepomáha, aby sme sa k nemu dostali. Ale projekty stáli. Zrejme času dosť, povedal si na ministerstve pán Maďarič - aj by som napísala s kým, ale vraj sú to klebety s tým kamarátom Igorom Kováčom. Veď keď som sa ho spýtala na Výbore pre kultúru a médiá NR SR, či sa s ním pozná, a či má niečo s digitalizáciou a či chodí na schôdze ministerstva. Zaprel ho ako ten nešťastný Peter Krista. Nevie vraj, kto to je, nikdy nepočul, nevidel. Len sa mi zdalo, že zbledol. A pritom podľa všetkých informácií je to jeho najbližší priateľ a spolupracovník. Veľa projektov za slušné sumy mal vraj aj s Úradom vlády za prvého Fica. A kým vo Vrútkach, kde vznikalo veľmi unikátne (tak to hodnotil Brusel) stredisko na záchranu našich písomností a kde malo už dnes pracovať 166 ľudí, všetko zastalo, minister nezaháľal. Rýchlo znovu vymenil hlavu Národnej knižnice za hlavičku, ktorá všetko, čo pán Kišš navrhne, podpíše. A tak dnes máme my, šťúrači nepodarení, dôvodné obavy „takieto" (pekne po martinsky):
1. buď Tender Media Group využije vládnu obavu, že nestihneme schosnovať všetky európske peniaze ainovatívne to dáko všetko pozliepa, veď okvalitu záchrany ide až na poslednom mieste. Že si pritom prilepší na svoje vlastné živobytie, je tiež jasné. Veď kým neboli okolo našich kultúrnych inštitúcií tie „prekliate" európske milióny, nikto zdnešných spolupracovníkov ministerstva tam ani nohou nevkročil! Ak to európsky audit zistí, o3 roky zaplatíme všetci 217 miliónov eur. Inak medzi nami, toľko nemá pán minister na celý rok pre celú slovenskú kultúru. Kultúra je skrátka naša domáca popoluška úbohá!
2. alebo si na nás dajú európski kontrolóri pozor aani nám peniaze nepošlú - anebudeme musieť nič platiť znašej spoločnej kasy. Hoj! A papiere od štúrovcov sa definitívne na prach rozpadnú akto bude chcieť niečo vedieť oexponátoch vmúzeách, alebo galériách, bude si musieť navliecť glotové rukávy aprehrabávať sa varchívoch ako pred sto rokmi. Predpokladám, že väčšina národa len mykne plecom tak, ako keď bola Národná knižnica pod Maticou slovenskou achátrala.
3. alebo zodpovednosť jednotlivých riaditeľov našich kultúrnych svätostánkov, ktorí sú kultúrnymi ľuďmi, nedovolí, aby sa nič neurobilo aniečo vyčerpáme ztej európskej studnice. Veď chcú aj ďalej zostať žiť na Slovensku anie sa pobrať na Panenské ostrovy aj slupom. Vracať teda budeme len časť peňazí - dákych 40-50 miliónov pre Národnú knižnicu. Ale kto nám dá ešte na nejaké kultúrne projekty financie zo svojej kešene, keď takto snimi zaobchádzame?
Alebo sa otvorí nebo, zostúpi „machina" z oblakov a rozbehne projekty, ktoré už majú také meškanie, že potrebujú zásah priamo z neba, aby sme dobehli časové manko. Žeby Duch svätý? Na toho Maďarič, bývalý mladokomunista, neverí. Alebo svätý Tomáš? Podľa mňa skôr pán Kováč. Zatiaľ si sadneme pod vitráže Tatra banky a budeme pozorovať, či sa valasi zobudia a na zboj pôjdu. A skadiaľ sa dozviete, že sa niečo predsa len deje s našimi kultúrnymi pokladmi? Médiá sa budú zaoberať touto kauzou ako svet len okrajovo, chápeme. Je toľko iných tém. V jedných novinách sú majitelia blízko vláde a v ďalších dobre poznajú pána Kišša. Zostáva nám len slobodný svet internetu - zatiaľ, kým ministerstvo kultúry nepripraví nový zákon.
