O čo ide Maďaričovi v STV?

Každý normálne uvažujúci človek by si povedal, že neistá situácia vo verejnoprávnej televízii môže uškodiť jeho imidžu dobrého manažéra a spoľahlivého človeka pred parlamentnými voľbami a že nerobí rozumnú a zrozumiteľnú politiku, lebo veď kto by nebol nadšený, keď sa môže beztrestne pretŕčať sám v televízii a určovať, čo sa má vysielať a čo nie. Každá sebastredná politická formácia sa usiluje privlastniť si mediálny priestor – po poľsky sa tomu výstižne hovorí – zrobi skok na media – a aj ďalšie argumenty sú naporúdzi. Ale Maďarič, zdá sa, už hrá inú hru. Myslím si, že usúdil, že Smer už STV nepotrebuje. Majú predsa Markízu a TV JOJ, ktoré sa za obmedzenie reklamného trhu STV a teda za úplatok 600 miliónov SK, 20 miliónov Eur ročne zaviazali, že budú neagresívne voči koalícii a opozícii obmedzia priestor. Generálny Markízy Mika zastavil aj Sedem s.r.o, lebo ako to vyzerá, keď sa nejakí ľudia, ktorí nie sú zo Smeru, vysmievajú z vládnych činiteľov, ktorí potia krv vo svojich funkciách, len aby sme si mysleli, že pracujú pre naše dobro. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že sa majiteľ CME Lauder telefonicky dohovoril priamo s ministrom Maďaričom. A orientácia TA3 je snáď jasná každému. Takže STV môže skutočne upadnúť  a pánu Maďaričovi sa otvorí cesta, aby konečne presadil nielen projekt zlúčenia STV s SRo, ale aj schválenia výstavby mediálneho centra, ktoré definitívne zničí nové centrum Bratislavy, ktoré vzniká na brehu Dunaja. Možno ho nepotrebuje ani tak postaviť, ako podpísať do roku 2010 nevypovedateľné zmluvy a tým zabezpečiť spriaznenej firme prísun peňazí z vrecká daňových poplatníkov až do roku 2037. Tak to aspoň predpovedajú plány, ktoré zatiaľ nevyužité ležia na jeho stole a čakajú na vhodný moment, kedy zmenia miesto. Veď ide len o 431 miliónov Eur do roku 2037. Ak si myslíte, že som sa pomýlila v dátume, tak si kliknite na stránku MK SR . . A koho by rád minister Maďarič videl v kresle po zemi sa plazúcej STV? Hovorí sa, že je ním pán Marián Tkáč, (už sedí v televíznej Rade a dokonca dnes začal aj vehementne diskutovať) ktorý má jednu úžasnú a zrejme potrebnú vlastnosť: doteraz bol len televíznym divákom. Vzor takejto personálnej politiky pochádza ešte z cárskeho Ruska. V hre Výnosné miesto ruského dramatika A. N. Ostrovského, ktorá bola mimochodom 100 rokov v trezore, hovorí vysoko postavený úradník toto – „prečo som si vybral za zástupcu Míšu, ktorý nevie ani čítať? Lebo mi bude do smrti vďačný, že som ho z prachu pozdvihol a dal mu prácu. Uhorky mi bude nosiť, nakričať na neho môžem, postúpať po ňom a ešte mi aj ruky a nohy bozkávať bude. Keby som si zobral nejakého učeného, len ma bude otravovať svojimi myšlienkami a ešte ma bude aj kritizovať“.   Nepripomína vám to niečo?