Tak vyzerá v skratke obraz personálnej politiky v najdôležitejších národných inštitúciách na Slovensku. Žiadna vízia, žiaden plán, len hasene požiarov a zaplňovanie dier.
To mi dokazuje, že:
1. minister Maďaric nie je ministrom kultúry, ale len a výlučne ministrom médií. Napriek všetkým lapsusom v Slovenskej televízii udržuje jej GR Nižnanského a ešte uvidíme, ako si a la Kubiš minister predstavuje úlohu STV v predvolebnej kampani. Treba uznať, že vo svojej mediálnej politike je úspešný. Pomerne neskoro ale predsa sa mu podarilo obsadiť Rozhlasovú radu poslušnými postkomunistami a to ešte budeme počuť, čo sa na nás bude rinúť z éteru po výmene GR SRo. V tomto rezorte naozaj nemôžeme ministrovi vyčítať, že by nemal víziu, plán a realizáciu.
2. pre objektívnosť treba dodať, že minister má sťaženú úlohu. Môže mať svoje predstavy o personálnych obsadeniach, ale nemá dostatočné páky, aby ich aj presadil. Iste majú pravdu všetci tí, ktorí upozorňujú na to, že každá z národných inštitúcií je plná rôznych nespokojných jednotlivcov a vplyvných skupiniek a každá znich má trochu inú predstavu o svojom pôsobení v nich. Ale to je normálne a netreba sa nad tým pohoršovať. Iná vec je, či tento vnútorný boj napomáha alebo hatí modernizáciu a rozvoj inštitúcií.
Z toho mi vyplýva jediné:
a. buď posilniť úlohu Rád, ktoré volia generálnych riaditeľov našich národných pokladov a nájsť pre ne dostatočne silné nezávislé osobnosti, ktoré sú schopné a ochotné vzoprieť sa tlaku priemeru
b. určiť sedem najdôležitejších národných inštitúcií a dohodnúť sa na tom, že ich hlavu bude na päť rokov priamo menovať minister a za svoj výber si ponesie aj zodpovednosť. Tak ako je to v niektorých kultúrne úspešných európskych štátoch. Na päť rokov aj preto, aby nám minister, ktorý sa mení minimálne v štvorročnom intervale, nemenil po nástupe úspešných riaditeľov len tak mírnix-dirnix a nahrádzal ich svojimi kamarátmi. Inak je dnešný minister odsúdený chodiť od dverí k dverám a prehovárať ochotných, aby sa prihlásili do druhého, tretieho, štvrtého tendra na GR tak, ako sme toho svedkami dnes v SND.
Cez to všetko treba ale jasne povedať, že odvolať GR SND bez toho, aby minister, prípadne rozhodujúce skupinky mali aspoň predstavu o osobe, ktorá by ju nahradila, je konanie, ktoré je v príkrom rozpore nielen so všetkými manažérskymi pravidlami, ale aj ľudsky vrcholne nezodpovedné. A súhlasím so všetkými tými, ktorí upozorňujú, že takáto personálna politika odsudzuje naše národné kultúrne inštitúcie na živorenie.
Skrátka, na námestí SNP sedí „wanna be" minister kultúry. Škoda.
