Napríklad dôsledným využitím hystérie, ktorá preskočila z Maďarska na naše územie. Premiér Orbán populisticky reagoval na vznik hnutia napravo od Fideszu, ktoré sa dnes volá Jobbik a Smer reagoval populisticky, aby ohúril voličov Slotu a Mečiara. Vo vystúpení v parlamente som sa vtedy snažila presvedčiť aspoň par súdnych ľudí, aby sa spamätali a uvedomili si, že zákonný bič na Orbána zasiahne nevinných a nič netušiacich slovenských občanov, ale márne. Minister Kaliňák so svojím nenapodobiteľným kabaretno-populistickým talentom držal všetkých svojich spoľahlivo pod krkom. Účel predsa svätí prostriedky, tvrdil. A niektorí kolegovia, dokonca z Výboru pre kultúru, podčiarkujem kultúru, sa pridávali a rehotali sa na mojich argumentoch. Ktovie, či sa za to aspoň v duchu hanbia?
Rozčuľovanie sa nad touto kauzou má ale zmysel len z jedného dôvodu. Potrebujeme si znovu pripomenúť, že prijímanie nezmyselných zákonov by nemalo byť primárnym cieľom politických kampaní, pretože zákon odobrený parlamentom a záväzný na dlhú dobu je tým najmenej vhodným riešením krátkodobých, emocionálne vypätých šialenstiev, ktoré sa nás, podobne ako našich susedov, čas od času zmocňujú. A aj keď majú politické strany zaručenú väčšinu prestrašených poslancov, ktorí sú ochotní odhlasovať čokoľvek a kedykoľvek, zbaviť sa potom takého zákona si vyžaduje viacej práce, ako hulákanie poslušnej chásky sediacej v parlamente.
Sama sa pristihujem pri tom, že by som sa rada nechala zviesť výhodným sloganom „a nehovorila som vám“? a citovať vystrašeného poslanca Smeru, ktorý ma so slzami v očiach prosil, aby sme my, opoziční, niečo urobili, lebo veď jeho deti prídu o občianstvo. Čo myslíte, ako hlasoval? Dokonca neodišiel ani na záchod. Chápem, že pre niektorých nevychovaných ľudí je veľmi ťažké povedať, prepáčte, pomýlil som sa. Pamätám si jedného z mojich kolegov, svojou postavou i kulinárskymi zvykmi typického predstaviteľa jadrného Slováka, ktorý raz zoči-voči evidentnej krivde, ktorú spôsobil, prehlásil plný nadutej hrdosti – ja som sa nikdy v živote neospravedlnil. Pripomínam, že mýliť sa je ľudské, aj keď v prípade prijatia tohto nezmyselného zákona nešlo o omyl, ale o úmysel. Ale jediným slušným a prijateľným východiskom je priznanie si populistického cieľa, vzbudzovania nacionalistických vášní a neschopnosti riešiť problém s chladnou hlavou. Preto treba terajšiu poslušnú väčšinu v parlamente využiť a predložiť zákon, ktorý by zrušil všetky účinky predošlého. Vrátane vrátenia občianstva tej 102 ročnej panej, aby sa nemusela so Slovenskou republikou súdiť. Fakt, že by slovenské občianstvo pristalo aj na pleciach asi siedmych ľudí, ktorí sa vyznačujú vypätým nacionalizmom s opačným znamienkom smeru, je voči tej tisícke odvrhnutých občanov zanedbateľné. Preto:
Vyzývam vás, minister vnútra SR Róbert Kaliňák! Zozbierajte všetku svoju odvahu a doneste do parlamentu zákon, ktorý odhlasujeme, konečne radi, v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré tak v Smere obľubujete. Navrhnite anulovanie predošlého zákona a to hneď! Budem za to hlasovať.
