Správa pre tých, ktorí sa dokážu len rozčuľovať - vždy to tak aj v histórii bolo, že špinavci pomocou moci krátkodobo víťazia, ale už sme sa mohli poučiť, že nové generácie ich „vklad“ prehodnotia. Čiže útoky na základy ÚPN sú len na vytvorenie si pohodlných istôt pre včerajších bezchrbticových jedincov. A to sa týka oboch totalitných režimov, ktoré sa prehnali Slovenskom.
Problémy okolo ÚPN – politické, spoločenské, justičné, nám potvrdzujú, že takúto inštitúciu zásadne potrebujeme. Na problémoch s ňou sa zračia všetky zásadné problémy, ktoré máme so spracovaním minulosti – napríklad s ohodnotením osobností, ktoré mali skutočne rozhodujúce slovo na našom území. Lebo neustále sa potkýname na tom, že v jednotlivých problémových obdobiach sa neustále snažíme vyzdvihovať na piedestál tých, ktorí prepadnú v site dejín bez stopy. Robili sme tak za Slovenského štátu, za komunizmu a robíme tak aj dnes. Mali by sme si byť konečne vedomí toho, že elita sa nedá vytvoriť tým – ako si to predstavoval Mečiar – že z čašníkov a vekslákov urobíme boháčov. Možno ich vnuci budú patriť medzi elitu, ale oni rozhodne nie. Snaha každej väčšej politickej sily vyzdvihovať len svojich – ako budúcu elitu – je dopredu odsúdená na neúspech. Stojí nás len čas a, samozrejme, peniaze vyhodené zbytočne. Financie na všetky tie oslavné veršíky, podpriemerné knihy, bronzové busty, až po tlieskanie VUMlákom, z ktorých sa dnes, čuduj sa svete, stávajú moralisti.
Táto naša neschopnosť dohodnúť sa na tom, kto je osobnosťou a kto nie, stojí aj za peripetiami personálnej politiky ÚPN, pričom je priam groteskné spojenie Bobáka s Petranským. Podpriemerného komunistického historika, zrazu premeneného na veľkého národovca, s mladou generáciou historikov nezaťažených totalitným režimom, ale zaťažených rodinne a vzdelaním, a píšucich oslavné ódy na fašistický režim. 70 rokov po jeho definitívnej porážke.
Nemali by sme sa prehnane čudovať, že ľudia ako Vnuk, Bobák a podobní sa usilujú v demokratickom, slobodnom štáte predsa len vyryť nejakú brázdu, aby nemali pocit, že pracovali a písali do smetiska dejín. Ja túto ich snahu aj chápem, ale musíme im odkázať, že ak sa snažia prekrútiť a nie obohatiť naše dejiny, vrátiť ich niekam do čias ich mladosti a bujarosti, na ktoré tak radi spomínajú, nemajú šancu. A ani nikdy mať nebudú.
A takýto odkaz treba jasne poslať aj Správnej rade ÚPN a niektorým pracovníkom. Fašizmus aj komunizmus, obidva tieto totalitné režimy, skončili na smetisku dejín a Severná Kórea so svojím bizarným režimom sa na Slovensko nedá preniesť. Správna rada organizácie, ktorá sa snaží obrátiť tok dejín a bráni svoju pozíciu dokonca protizákonnými prostriedkami a my vraj máme sedieť ticho, keď nesúlad stanov ÚPN s Ústavou, so Zákonníkom práce, s Občianskym zákonníkom je alarmujúci, nemôže byť dlhotrvajúcim plánom v demokratickom štáte.
Zdá sa ale, že udavači víťazia. ŠTB-áci a ich spolupracovníci ako keby boli vlastne najväčšími disidentmi v komunistickom režime – dozvedeli sme sa z rozsudku bratislavského súdu v „kauze Babiš“. Klamali režim, podkopávali ho tým, že si vymýšľali aktivity a nič, čo písali pre komunistickú vrchnosť, nebola pravda. Veď tým, priatelia, oni rozkladali komunistický režim zvnútra. A tak, myslím to samozrejme ako iróniu, by vlastne mali dostať ešte väčšiu odmenu ako len dvojnásobné dôchodky. Asi by sme ich mali aj vyznamenávať, čo poviete? Veď čo urobili tí charakterní, ktorí si nezarábali udávaním svojich spoluobčanov? Mali možnosť takto účinne nespolupracovať s režimom ako oni, agenti?! Sedeli oni v kaviarni a vymýšľali si neexistujúcich spolupracovníkov?! Nie, a preto doplatili na svoju rovnú chrbticu tým, že majú malé dôchodky. Všetkým udavačom na smiech.
Snaha dnešných „narovnávačov dejín“ zmeniť hodnotenie histórie, v ktorej sa zachovali podlo na úkor ostatných občanov, je prirodzená. Je to súčasť ľudskej komédie, ale my musíme pozdvihnúť hlas a protestovať proti tomu. Lebo už vieme, že aj heslá „na večné časy“ majú len krátky dych, ale znamenajú obrovskú stratu času a sú základom morálneho chaosu. A vieme aj to, že aj keď udavači dnes na všetkých frontoch akoby víťazili, zajtra budú zase tými najšpinavšími odrodami ľudskej spoločnosti. Na toto poznanie ÚPN potrebujeme.
