Minister bilancuvať asi nebude a keby aj, tak tak po biľakovsky. Plán sme splnili, peniaze minuli, v druhej päťročnici niečo napravíme a opovážte sa nás kritizovať. Porátame sa s vami, ej bisťubohu, poriadne! Nuž čo, zariskujem to porisko nad mojou hlavou. M. Maďarič nastúpil do budovy bývalej Tatra banky sprevádzaný veľkými očakávaniami. Korunný princ politickej strany na poste najmenšieho ministerstva. Žiadne béčko alebo nezaradený umelec. Ten sa zasadí o väčší rozpočet - nieslo sa kuloármi. Môže všeličo presadiť, huráá! A presadil, to je pravda.
1. Tlačový zákon, namierený proti slobode slova a monitorovaný OBSE. Zákon, ktorý novinárov nechráni, naopak. Zákon, na základe ktorého politici vládnej koalície ryžujú peniaze od majiteľov novín do svojich súkromných vreciek, tzv. tunel č.1.
2. Jazykový zákon, ktorý je tenší ako vysvetlivky, ktoré k tomu na žiadosť európskych inštitúcií musel minister priložiť. Aj prax tohto zákona je pod lupou OBSE a Rady Európy
3. „Zástrčkový zákon", ktorý mal vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií. Bohužiaľ, pracovníci ministerstva kultúry nevedia dobre počítať, takže štát musí každý rok dorovnávať výpadky financií z verejných zdrojov.
4. Audiovizuálny fond, dlho očakávané zvýšenie financií pre slovenských filmárov. Končí monopolizovaním rozdeľovania v rukách ľudí, spojených s ministrom. Okrem toho si minister pomocou tohto zákona zaviazal súkromné televízie, aby sa správali ústretovejšie voči politickej strane SMER, tzv. tunel č.2.
5. Zákon o TASR, ktorá sa v trhovom prostredí zmenila na verejnoprávnu inštitúciu. To znamená, že je platená aj zo štátneho rozpočtu, aby sa potom mohla chváliť ziskom, naposledy 36 Eur.
6. Zmluva so štátom, ďalší zdroj financií pre kolabujúcu STV na projekty, ktoré vyberajú politici a nie odborníci.
7. Centrálne verejné obstarávanie, ktoré presadzuje v Ministerstve kultúry známa pani Hilda Gajdošová. Znamenajú 100 až 200 percentné zvýšenie platieb za printové a telefónne služby pre naše národné kultúrne inštitúcie, čiže tzv. tunel č. 3.
8. Digitalizácia pamäťových inštitúcií a odkysľovanie papiera, projekt na ktorý dostala Slovenská republika 6 mld. korún z Európskych fondov. M. Maďarič ich chce posunúť do Nemecka a vyvážať naše národné dedičstvo do zahraničia mimo dosahu kontroly očí odborníkov zo Slovenskej národnej knižnice, čiže tunelisko č. 4.
9. našťastie nepresadil Mediálne centrum, teda výstavbu novej budovy pre STV a SRo. Tento „projekt" sa zatiaľ podarilo zastaviť. Tým sme zachránili peňaženky slovenských občanov, ktorí by za neštandardný PPProjekt platili do roku 2037. Dúfam, že ho to už prešlo, alebo tento megatunel láka niekoho z pozadia Smeru? Že minister našiel aj niečo po predchodcoch na stole? Chvalabohu, aspoň to. Že predložil detsky napísanú Koncepciu o starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, Koncepciu miestnej a regionálnej kultúry v roku 2007, na ktorú už všetci zabudli, návrh Stratégie osvetovej činnosti, ktorý neobsahuje ani jednu moderne znejúcu vetu, je tiež pravda. Ani novela Autorského zákona, ktorú sme rýchlo-rýchlo, bez verejnej debaty, museli schváliť kvôli EÚ, múzejný zákonček, alebo papier o dovoze a vývoze predmetov kultúrnej hodnoty, ktorý nevyriešil nič z horúcich problémov v tejto oblasti, nezaujali. A financie? Slovensko predsa malo najvyšší rast vo svojej histórii, najmä v roku 2007 a 2008. Ale rozpočtu kultúry sa táto hossa nedotkla, pán minister. Naopak, pomer rozpočtu ministerstva voči HDP stále klesal. Škoda! Lebo čakať na ďalšie obdobie rastu budeme so Smerom veľmi, veľmi dlho. M. Maďarič je skrátka človek, zodpovedný za smerácke preferencie a bol na ministerstvo dosadený najmä na to, aby ovládol a zastrašil médiá. Treba po pravde priznať, že to sa mu podarilo. Rady našich verejnoprávnych médií sú pre istotu obsadené jednofarebne, STV riadi starý komunista-normalizátor. Zvyknite si! - odkazuje nám M. Maďarič. Zvykneme si?
Som za to, aby sme sa proti takémuto šafáreniu a lajdáctvu postavili. Napríklad 12. júna 2010. Aby filmári už nechodili v predklone pred pár ľuďmi, ktorých si nevážia a nepílili si konár pod sebou. Aby umelci mohli slobodne tvoriť a grantový systém slúžil im a nie rodinno-profesným klanom. Aby sa dokončila decentralizácia kultúrnych inštitúcií a prijali také zákony, aby si miestni mocipáni nemohli dosadzovať do ich vedenia svojich šoférov. Aby sa naše knižnice stali podľa masarykovského ducha centrami kníh, informácií, trávenia voľného času a boli spojivom komunity našich miest i dedín. Viete, že sme jediným štátom v EÚ, ktorý nepostavil modernú knižnicu? Ktorý nemá výstavný priestor pre moderné umenie (Kunshalle)? Chcem, aby sme sa v koncepte osvety vrátili k Rázusovi a venovali sa kultivovaniu občana Slovenskej republiky a Európskej únie. A aby sme mali konečne zákony, ktoré budú zrozumiteľné a nebudeme na ne potrebovať komisársky dozor a hory vysvetľovacích materiálov. Je toho veľa, čo treba riešiť a vyriešiť, nestačí len urobiť čiarky v pláne. Prečo máme neustále počúvať, ako teraz už konečne budeme mať zmysluplnú koncepciu prezentovania našej kultúry v zahraničí. Už niečo urobme, čo by malo úroveň a zmysel! Som presvedčená, že na to máme. Len treba zdvihnúť zadok zo stoličky, nespoliehať sa len na peniaze od štátu a EÚ a nadviazať kontakty s veľkými svetovými nadáciami.
O všetkom môžeme rozhodnúť, to je veľkým pozitívom našej doby, nášho 21. storočia. Nie je pravdou, že sa po roku 1989 nič nestalo. Máme slobodu, ak si ju samozrejme nedáme vziať. A to je prvý a najvážnejší predpoklad pre rozvoj slovenskej kultúry. Pridáte sa?
