Do začiatku mimoriadnej schôdze Národnej rady nechýbalo veľa. Na jednej z chodieb parlamentu som s kolegami z viacerých strán na obrazovke sledoval tlačovku pána premiéra (video TU).
Mimoriadna schôdza nám bola oznámená dosť neobvykle. V nedeľu 28.4. poobede prišiel mail, že ju predseda Národnej rady zvolal na utorok 30.4. o 13,00. Upozornil ma na to asistent. Viacerí kolegovia to zistili až v pondelok ráno, keď si kontrolovali poštu. Menej ako 48 hodín pred schôdzou. Zrušil som pracovný program na utorok (napr. stretnutie v Žiline), pretože schôdza patrí medzi moje základné pracovné povinnosti a priority. Avizovaný program schôdze boli tri zákony vrátené prezidentom. To mohlo, samozrejme, spokojne počkať do riadnej schôdze v máji. Už vieme, čo mal Smer za lubom. Skutočný dôvod zvolania mimoriadnej schôdze sme sa dozvedeli asi o pol jedenástej (čiže dve a pol hodiny pred schôdzou).
Na spomínanej tlačovke pán premiér vysvetľoval prečo zrazu taký zhon. Prečo musí porušiť svoje slovo Prečo pôjde zákon o Ústavnom súde do skráteného legislatívneho konania. Pokojne som počúval, ale zrazu som spozornel. Ako jeden z argumentov totiž Robert Fico uviedol „určité tajomstvo". Opozícia vraj nespolupracuje. Zaužívaný argument. Na Ústavnom súde je vraj pat. Dajme tomu. Ale tajomstvo? Aké tajomstvo?
„Keďže som viazaný určitým tajomstvom ako predseda vlády, môžem povedať, že sa nám hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že musí tam rýchlo nastať výmena."
Zablikala vo mne kontrolka. Toto nie je dobré. Predseda vlády v demokratickej krajine nie je nejaký monarcha, diktátor, generál vojenskej junty, či neobmedzený a výhradný vlastník spravodajských informácií. Pre demokraciu je nebezpečné, ak má premiér nejaké tajomstvá a používa ich ako argumenty. Samozrejme, v našej krajine je silné prepojenie medzi premiérom a SIS (a podľa nového zákona o tajných službách má byť ešte silnejšie). Predseda vlády má a potrebuje pre svoju činnosť dobré informácie, často utajené. Problém je ale, keď ich používa ako argument: „Je to vážne, nemôžem vám povedať prečo, ale verte mi."
Takéto argumentovanie v sebe nesie závan totality, mocenských praktík a elitárstva. Moc v Slovenskej republike patrí občanom. A preto majú právo kontrolovať tých, na ktorých veľkú časť z nej delegovali. Ak to nie je možné priamo, tak prostredníctvom svojich volených zástupcov. Dôveruj, ale preveruj!
Preto som ihneď v ten deň požiadal predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého som členom, aby pozval pána premiéra na riadne zasadnutie tohto výboru (9.5.). Tiež som v ten istý deň (utorok, 30.4.) nechal doručiť do podateľne na Úrad vlády list, v ktorom som vyzval Roberta Fica, aby tieto skutočnosti prišiel vysvetliť poslancom výboru.
Bohužiaľ, pán premiér nijako nereagoval a predseda výboru za stranu Smer mi „vysvetlil", že na tom sa musí výbor uzniesť hlasovaním (väčšinu má Smer). Keďže môj záujem o vysvetlenie zo strany premiéra nepominul, zvolil som cestu zvolania mimoriadneho výboru na základe žiadosti tretiny poslancov výboru, t.j. v našom prípade piatich. Poslanec Hrnčiar z Mosta bol ospravedlnený zo zdravotných dôvodov. Ostatní štyria opoziční poslanci k mojej žiadosti pridali svoj podpis. D. Lipšic (nezaradený), Ľ. Galko (SaS), M. Fedor (SDKÚ), A. Hlina (nezaradený).
Predseda výboru je povinný takýto výbor zvolať do siedmich dní. Hneď na druhý deň sme sa dozvedeli termín. Pondelok, 13.5. o 9,00. Aj tento termín naznačuje, že Smeru nevyhovuje o tejto veci hovoriť. Schôdza výboru ma jediný bod programu: Správa o aktuálnom stave na Generálnej prokuratúre SR. Uvedie: R. FICO, predseda vlády SR, spravodajca: poslanec R. VAŠEČKA (citujem z pozvánky). Nie je uvedené, že by sa mala prejednávať v režime VYHRADENÉ, takže mám pochybnosti, či pán premiér poslancom brannobezpečnostného výboru objasní dôvody, kvôli ktorým porušil svoje slovo. A či dovolí voleným zástupcom občanov, aby posúdili, či boli naozaj závažné.
V pondelok ráno budeme vedieť na čom sme. Či premiérovi tejto krajiny záleží na jeho dôveryhodnosti alebo sa len nešikovne vyhováral a myslel, že mu to prejde. A podľa toho sa zariadim.
Ľudia si zaslúžia istotu. Istotu vedieť, čo je pravda.
