Takže, prečo musím v druhom kole prezidentských volieb 2014 voliť Andreja Kisku?
1. „Musím? Nemusím, ale ..."
Fica nechcem a nevoliť nie je riešenie. Takže Kiska.
2. „Volíme prezidenta, nie parlament."
Parlamentné voľby sú podľa pomerného systému. Umožňujú reprezentatívne zastúpenie rôznych názorov - vďaka viacerým subjektom a 150 poslancom. Prezidentské voľby sú však o jednom človeku. Väčšinový systém. Víťaz berie všetko. V prvom kole išlo o to, kto bude súperom Fica (jeden), v druhom o to, kto bude prezidentom (jeden). Toto si mnohí neuvedomujú.
3. „Nechcem vládu jednej strany = Smer-SD."
V roku 1989 sme štrajkovali za to, aby bola z Ústavy vyčiarknutá vedúca úloha strany (vtedy KSČ). Po 25 rokoch sa podivnými cestičkami vraciame tam, kde sme boli. Toto nechcem. Bolo by to nemorálne a nenormálne.
4. „Voliči vyslali jasný signál: Máme plné zuby straníckych kandidátov."
Druhé miesto Andreja Kisku je jasným signálom, že ľudia majú dosť tzv. štandardnej politiky. Či je to dobré alebo zlé, je momentálne fuk, dôležité je, že taká je realita. A politici by mali reflektovať na realitu, nie na politické teórie a ich predstavy.
Áno, na Andrejovi Kiskovi mi prekáža viacero vecí. Hodnotová nevyjasnenosť. Evidentný nedostatok politickej orientácie a skúsenosti, čo sa prejavilo najmä v debatách a čo je pre hlavu štátu výrazný hendikep. Quatro a Triangel tiež neevokujú najvznešenejšie dojmy. A kontakty so scientológmi? Zostáva dúfať a veriť mu, že nevedel. V porovnaní s premiérom, ktorý priznáva: „O mne viete všetko" (vlastná hlava, Cola, emisie, atď.), u Kisku mnohé zostáva v polohe „vraj".
5. „Politickí kresťania sa nedokázali zjednotiť."
V januári, po uzavretí kandidátok, som sa tu zamýšľal nad otázkou „Koho voliť?". Môj výber sa zúžil na tri mená: Čarnogurský, Hrušovský, Procházka. S postupom času sa ukázalo, že šancu na druhé kolo majú Kiska, Procházka, prípadne Kňažko. Matematika bola v tomto prípade ľahká. Prienikom bolo jedno meno: Radoslav Procházka. Na základe toho som odporúčal zjednotiť sa a „ísť v sobotu na procházku". Z výsledkov volieb je jasné, že konzervatívni voliči sa zachovali zodpovedne, na rozdiel od konzervatívnych kandidátov. Hrušovského 3,3 a Čarnogurského 0,6% je spolu viac, ako chýbalo Radovi na druhé kolo (ani nie 2,8%). Preto Kiska.
Pokladám to za nerozumné. Niektorí „prolajferi" volili jedného z expredsedov KDH, aby mali čisté svedomie a vyslali signál spoločnosti. To sa im podarilo: 3,9%. Nechápem, prečo cítili potrebu vypisovať a šíriť blogy typu „Prečo nevoliť Rada Procházku" a pod. Mne ani nenapadlo písať blog „Prečo nevoliť Paľa Hrušovského".
Pristupovať k väčšinovej prezidentskej voľbe s postojom „všetko alebo nič", znamená takmer naisto nič. A tak máme v druhom kole Kisku. Namiesto Procházku, ktorý je členom Fóra života a bol na Pochode za život. Možno preto, lebo si dovolil byť politický veľkodušný a netlačiť na pílu v hraničných situáciách ako je zákonná úprava interupcií v prípade znásilnenia alebo ohrozenia života ženy či úprava osobných a majetkových pomerov občanov, ktorí si to prajú.
Aby bolo jasné, som za život v každej situácií. Odmietam inštitút registrovaných partnerstiev. Úplne sa stotožňujem s názorom, že o živote, manželstve a výchove detí katolík nevyjednáva (Benedikt XVI.). Reflektujem však realitu súčasnej slovenskej spoločnosti. Moje vyjadrenie na margo týchto skutočností nájdete aj na portáli Cesta+.
Procházka nie je „môjho srdca šampión". Má svoje chyby a limity. Mám isté obavy, ako sa budú vyvíjať jeho politické plány a ambície a aký to bude mať dopad na politickú scénu na Slovensku. Budem pokladať za tragikomické, keď traja odídenci z KDH (Lipšic, Procházka, J. Žitňanská) založia dve rôzne strany.
Bol by som radšej, keby som mohol v druhom kole voliť Rada. Ale musím voliť Kisku.
