Vraj nie sú peniaze. Učitelia žiadajú navýšiť rozpočet školstva o 200 miliónov eur ročne a vláda vraví, že nemá. Lebo musí šetriť. Súhlasím. Šetriť treba. Ale nie na vzdelaní.
Nejdem sa teraz hrať na ministra financií. Chcem ponúknuť len jednoduchý príklad obyčajnej rodiny. Zodpovední rodičia nešetria na vzdelaní svojich detí. Ak je rodinný rozpočet napätý, snažia sa obmedziť spotrebné výdaje a investovať práve do vzdelania. Lebo vedia, že to je kľúč k ich lepšej budúcnosti. Poznám prípady, keď jednoduchí a chudobní rodičia robili všetko preto, aby ich deti mohli študovať. Prinášali veľké obety, uskromnili sa, šetrili, na čom sa dalo. Aby sa ich deti mali lepšie ako oni.
Ak sa vláda pýta, kde vziať prostriedky na investíciu do školstva, treba sa len poobzerať okolo. Rôzne súťaže a tendre dokazujú, že vláda vie byť nadmieru štedrá až márnivá. A že v týchto prípadoch narába s desiatkami až stovkami miliónov eur oveľa menej úzkostlivo ako v prípade školstva. Tiež mi prichádza na um suma 500 miliónov eur, o ktorú prichádza naša krajina každoročne kvôli korupcii. A výber daní je samostatná kapitola.
Opäť sa vrátim k normálnej rodine. Zodpovední rodičia by sa snažili zo všetkých síl minimalizovať takéto márnivé rozhadzovanie a starostlivo by obracali každé euro. Aby ho mohli investovať do budúcnosti svojich detí.
Investícia do vzdelania je tou najlepšou cestou. Šetriť sa musí. Ale na inom mieste.
(Samozrejme, že aj školstvo má vnútorné rezervy. Nestačí do neho len kvantitatívne naliať peniaze. Ruka v ruke s tým musí ísť dôraz na efektivitu a kvalitu)
Prečítajte si aj tlačovú správu: Šetriť sa musí, no nie na ďeťoch