Každé malé dievčatko sa raz v živote chcelo stať princeznou. Nápad o princeznej a princovi a ich spoločnej svadbe u mňa prišiel na najväčšom hrade v strednej Európe. Na Spišskom hrade!
Fantázia u osem ročného dievčatka je poriadne veľká pozná to každý rodič. Hlavne u dievčatka, ktorého svet sa krúti okolo rozprávok, šiat a princezien. Taká som bola aj ja. Keď mi rodičia povedali, že pôjdeme na Spišský hrad, to šťastie sa pravdepodobne nedalo popísať. Fantazírovanie o komnatách a princoch, ktorí sa tam budú nachádzať ma nenechalo ani zaspať. Na druhý deň sme sa teda vybrali na miesto môjho, ako som si vtedy predstavovala, budúceho trvalého bydliska. Sánka dole ! Prečo ten hrad je rozbitý ? To mám bývať tu ? Áno , už vtedy som si uvedomila, že predstavy sú poriadne vzdialené od skutočnosti. Avšak, Spišský hrad si rada pozriem aj dnes. V mojom živote fakt, že aj tento hrad bol dlhé roky ponechaný na pospas osudu, dieru v srdci nespôsobil.
Ako som už poznamenala, Spišský hrad je najväčší hrad v strednej Európe. Opäť miesto, na ktoré Slováci môžu byť hrdí. K najznámejším kultúrnym pamiatkam Spiša, okrem hradu patrí aj zobrazený kôň z keltskej mince pod hradom od sochára Andrewa Rogersa, a gejzír s kaplnkou, ktorú dal postaviť rod Zápoľský, ako jeden z vlastníkov hradu. Rod Zápoľský dostal hrad do daru. Okrem Spišského hradu Zápoľskí vlastnili 70 ďalších hradov. Hrad zmodernizovali a niektoré jeho časti upravili do gotického štýlu. Faktom je aj, že v roku 1312 ho chcel dobyť Matúš Čák Trenčiansky, nepodarilo sa. Jeho rozpad spôsobil až čas. Škoda.
Prvá nedeľa v mesiaci zaručuje vstup na Spišský hrad zadarmo. Víkend, pekné počasie , vstup zadarmo, čo viac si človek môže priať. Pri hrade je množstvo iných atrakcií na videnie, takže Spiš ponúka turistom množstvo spomienok a zážitkov.
Cestu mi spríjemňovali Tatry a staré vychytávky na CD. Pocit detinskej slobody, ktorý sa nalepil na mňa po výstupe z auta bol smiešny. Čím skôr som sa chcela dostať za hlavnú bránu hradu sadnúť si na langoš a hľadať niekoho v dobovom kostýme, kto mi ponúkne obľúbenú delikatesu u Slovákov, chlieb s masťou a cibuľou. Oni tam boli ! V bývalých hradných kuchyniach mi ponúkli slovenskú špecialitu. Myslím si, že v hrade nie je veľa na videnie. Skôr si tu človek môže prísť oddýchnuť a pozrieť si pekný kraj, ktorý z hradu krásne vidieť.V prvom rade sa človek ocitne na veľkom nádvorí pri delách, na ktoré je dlhá čakacia doba pre fotku. Delá sa však nachádzajú aj vo vnútri v najväčšej izbe spolu s uniformami , zbraňami, historickými dokumentmi a erbami rodov, ktorí hrad vlastnili. Aby sa k nim človek dostal musí prejsť cez stánky s občerstvením, a s rôznymi atrakciami. Práve v deň, keď som tam prišla mohli si deti, ale aj dospelí vystreliť z luku a provizornej pušky. Kto sa nebojí výšok sa dostane útlimi schodmi hore na najpevnejšiu vežu hradu, z ktorej je výhľad na dedinku, lesy a koňa z keltskej mince, ktorý je postavený ihneď pod hradom. Odchod z hradu si predĺžim prechádzkou okolo neho.
Lavičky v hrade nájde návštevník na každom kroku, hlavne na nádvorí, kde môže poriadne zrelaxovať.
Dôležitou súčasťou pre mňa po pozretí hradu je salaš z úžasným jedlom a posledným zahľadením sa na najväčší hrad v strednej Európe a pýchu východného Slovenska.
