Cieľ
Víkendové počasie, hmla, veterno. Čo sa dá robiť v takomto počasí ? Zababušiť sa pod teplú deku, pustiť si dobrý film a náhle na to zaspať. V žiadnom prípade ! Zababušiť sa to áno , ale do teplých vecí. Zobrať termosku, cestovateľský šalát ( stála súčasť mojich výletov), nastúpiť na dopravný prostriedok, ktorý ma dopraví do vopred určeného cieľa.
A cieľ ? Nebol žiaden! Prišla som na autobusovú stanicu, vybrala si autobus smerom na Bardejovské kúpele, zapla si GPS vo svojej hlave a opýtala si lístok - Kapušany.
Kapušiansky hrad
Málo kto by šiel na hrad v hmle, viem, ale aj to má svoje čaro.
Vtipné však bolo , že pri výstupe z autobusu, prvá otázka bola " Kde je hrad? ". Hmla mala svoje čaro! V dedine Kapušany sme hľadali hrad , ktorý je vidno za normálneho počasia už z Prešova. Našťastie obyvatelia boli milí a povedali nám kadiaľ sa k nemu dostaneme .Ukázať nám ho nemohli , pretože ho ani oni nevideli.
Asfaltová cesta bola dlhšia možnosť trasy. Prvá ulica mala názov Pod hradom, čo znamená,že sme šli dobrým smerom. A potom už len hore. Čerstvý vzduch a dobytok, ktorý sa pásol na neďalekej lúke, dávali môjmu výletu pravý zmysel.
Obednajšia pauza sa uskutočnila pri malej, pravdepodobne obyvateľmi postavenej kaplnke. Smutné bolo, že sa v nej nedalo sadnúť,hoci prístrešok pre turistov bol postavený. Okolo sa nachádzal elektrický drôt.
Tak som sa najedla po stojačky, poobzerala si okolie, aj keď som nedovidela príliš ďaleko.
Cesta od kaplnky trvala dlhší čas ako som si predstavovala . Ale prechádzka to bola príjemná. Výlet som absolvovala v jeseni. Šuchotajúce lístie pod nohami ma lákalo hodiť sa doň . Stromy, ako nás učili už v škôlke, mali farby od svetložltej, po hnedú. Na stromoch boli zavesené kreslené náboženské obrázky, ktoré, ako som si myslela, hovoria o tom, že každú chvíľu som pri hrade. Nestalo sa. Až ľudia nás upozornili na blížiacu sa histoickú pamiatku.
Bola som milo prekvapená. Opäť škoda, že už len zrúcanina, ale človek sa má kde rozhliadnúť. Hrad je obrovský! V prvom momente mi prišiel, ako menšie blúdisko. Chodila som cez drevené mostíky a predstavovala si, aká izba mohla byť tu a aká zase tam. Kde boli postavené delá , kde najvyššia veža , cez ktorú ohlasovali príchod nechcených hostí. Kadiaľ chodili koče a kde sa nachádzal dvor, ktorý tak často môžme vidieť v starých rozpravkach. Okolie som bohužiaľ nevidela, pretože som sa nachádzala nad už spomínanou hmlou. Hrad je v rekonštrukcii, ale človek môže vidieť množstvo múrov z neho. Teda predstavivosť môže byť aj v menšej miere. Do hradu sa dostanete cez drevenú bránu s kamennými sochami. Pri hrade sa nachádzajú aj miesta na odpočinok, a tak, ako aj na Slanskom hrade je tu možnosť opekania. Opekačka v hrade... To je niečo !
Ak by v ten deň nebola taká hmla, určite by som vedela popísať aj krásny výhľad a množstvo iných drobností. Práve preto sa na Kapušiansky hrad chystám znova. A čo vy?
