Nad čím uvažujete pri prechádzke lesom, preskakovaním skál alebo pitím piva so spokojným úsmevom na tvári už v cieli ?
Pri prechádzke lesom sa usmievam od ucha k uchu na cudzích ľudí, pri preskakovaní skál som úplný Tarzan s pomyslením " som úžasná, akože, také niečo dávam... " Samozrejme v hlave mi prebiehajú úvahy : umyjem okná, to posteľné prezlečiem , ešte dnes uvarím večeru , urobím si poriadok v papieroch ... ( prídem domov samozrejme sa nič neudeje) . No a cieľ, tam už je len ticho, pivo, kamaráti a hory.
Neviem, ako je to u Vás, ale v prírode chytám duševnú energiu najviac.
So spolužiačkami zo strednej školy sa nestretávame často, poznáte to roztrúsili sme sa po Slovensku a okolitých krajinách. Ale Tatry nás stále spoja. Teryho chata, náš cieľ .
Prvá zástavka, Hrebienok. Fotka pri medveďovi musí byť. Inak, aj vy na výletoch toľko jete? Veď sme len na Hrebienku a už jedno pivo vo mne do toho, taká čokoládka, taký keksík, ochutnám ešte toto veď bola akcia a ešte som to nikdy nejedla... Posedíme si, nech aspoň kúsok na líciach vidno opálenie.
Druhá zástavka, Zamkovského chata. Už začínajú úvahy o zmýšľaní človeka, pesimizme, optimizme, prečo nežehlím uteráky, ako kamarátka robí muffiny a samozrejme prečo tá si dala do menu na svadbu kuracie s broskyňou... Príde čas na môj príbeh, ktorý chudák počuli určite už trikrát : " Keď som bola malá, jedla som na skale pri potoku hranolky a na druhý deň v správach ukazovali, ako na tej istej skale sedí medveď a pije vodu. " Usmiali sa s myšlienkou " Dobre, ale čo je veľa, to je málo !"
Konečne si sadneme vyberáme pivo, ja svoj turistický šalát ( opäť som zabudla vidličky), dojeme a ideme ďalej.
Cestou stretneme líšku, ktorú určite tí, ktorí ste na Teryho chatu šli už videli. Prišiel terén, ktorý mne s výškou 155 cm nebol veľmi príjemný, ale tešila som sa naň. Bolo to vtipné, ale horúčava ma trocha unavovala.
Teryho chata, je krásne miesto. Počasie nám vyšlo, hory bolo krásne vidieť, ľudia mali tú pravú turistickú atmosféru, úsmevy na každom kroku a to mi dodáva energiu, keď nevidím žiadne utrápené tváre, ale iba smiech a radosť zo života.
