Mrcha

Zabila si vo mne vášeň,

sfúkla si ten plameň.

Odradila si ma od nej zvláštne,

žiaľ prejavil sa vo mne vágne.

Namierila si ma do hry

Prehrávam....rútim sa.

Zmarila si moje túžby

(existuje niekto, kto netúži?)

Zamedzila si mi život,

už nemám ani tú povestnú ´´bázeň´´.

Na perách mi ostáva už len táto

(znova smutná, mrchavá a ponurá) báseň.

Snáď nájde ma raz lúč slnka.

A tvoja na husliach strunka

... praskne.

Dohrala si na nástroji....

Mrcha jedna špinavá

A vraj ja som hnilá.

Povedz, čo si kedy pocítila?

Pomsta je ti sladkosťou,

moje bytie stáva sa tvojou milosťou!