Stav vedomia sa nemusí meniť len vtedy keď si dáte nejakú drogu, či keď sa pomilujte. Keď zažijete víchricu, a búrku, silu mora, aj to môže zmeniť vedomie. A rovnako i keď sa pozriete na kvetinu. Ide o to vstúpiť do plnej prítomnosti, vedome sa vracať do svojho pôvodného stavu.
A prítomnosť.. to je ten moment kedy človek skutočne pocíti pokoj a nekonečnosť svojej existencie. Je to vtedy, keď pochopí že je len jednou z dočasných foriem. V takom momente to naozaj uvidí, pochopí, vycíti. Je to akási úľava, ozajstný pokoj.
Ako ľudia si často myslíme, že nie sme šťastní.. To je však iba preto, že sa identifikujeme s nejakou svojou obmedzenou časťou. Začneme si vytvárať nejaký svoj obmedzený svet, zameraný na nejaké obmedzené potreby. A potom sa už len divíme, že máme problémy... A potom ešte aj lipneme na tom svojom nešťastí... A to je práve to najväčšie nešťastie.. Nedokážeme pochopiť ani neveríme, že máme voľbu.. Vlastne vôbec nechápeme, že tak ako žijeme – z nášho pohľadu zle – to je voľba.. nič viac...nič menej.. iba voľba...
Myslíme si, že veci tak musíme robiť, musíme ich prežiť, a že nevládzeme nič iné...
Zásadná vec však je, že každý z nás, v tej najhlbšej energetickej skutočnosti, je čistou energiou a môže byť teda čímkoľvek.. Samozrejme iba vtedy, keby skutočne chcel a urobil by skutočnú voľbu...
Ľudia si však miesto voľby vytvárajú ochraňujúce prvky, akúsi ochranu proti životu. Prekáža nám reálny stav vecí.. Veď si len predstavte – keď nachvíľu vypadne elektrická energia, akí sú ľudia okamžite bezradní, stratení... A potom plánujeme, pripravujeme.. Nakoniec nastane niečo inak.. A ďalší problém.. Nastane niečo inak než očakávame a sme tým zasiahnutý.. Niekto dokonca trvalo a nenávratne..
Namiesto toho, aby sme sa učili s prúdmi energií pracovať a byť s nimi v súlade, tak my robíme len to, že sa sťahujeme do seba, paralyzujú nás veci a pod. Je vlastne hrozné, ako veľmi lipneme na svojom vlastnom umelom systéme ktorý žijeme, ktorý sa navyše snažíme s obrovským úsilím udržovať, udržovať v chode nezdravý systém len aby sa nezosypal. A taký je výsledok hektickej pažravej civilizácie zameranej iba na výkonnosť. Málokto vôbec dokáže premýšľať nad tým aký by mal byť jeho súlad s prírodou...
Naša intuícia by mala byť spätá s prírodou a energiami, ktoré však bežne vďaka našim programom a závislostiam nie len že nevidíme, ale ich ani len nedokážeme precítiť, aby sme mohli s nimi začať žiť v súlade ..
Jeden roľník pracoval na svoje záhrade. Zrazu odpadol a keď sa prebral zistil že sa udrel a to tak nešťastne, že mu začalo tiecť veľa krvi. Nevedel ako ju zastaviť. Zrazu k nemu ,,prehovoril“ strom. Bol to topoľ, ,,povedal mu" aby si zobral listy a priložil na ranu. Tak zastavil krvácanie....
Je vôbec absurdné hrať sa na nejakého dôležitého....Roviny bytia ktoré ešte nepoznáme sú tak obsiahle ako obsiahli je celý vesmír... Dokážete si napríklad vôbec predstaviť dnešného človeka ako sa radí s rastlinou? To asi len indiáni, ktorý pokorne ,,počúvajú“, preciťujú strom, alebo kameň...
