Prvá možnosť sa neobíde bez toho aby sa z vás nestal skeptik, cynik a pesimista. Musíte byť hlboko presvedčený o skazenosti ľudstva. Človek sa v extrémnych situáciách chová ako zviera. Sú isté situácie kedy človek zachraňuje životy druhých, ide však len o prípad náhleho nebezpečenstva: človek sa vrhne pred prichádzajúci vlak ale vy ho strhnete a tak mu zachránite život. Ak ale trvá nebezpečenstvo - napríklad hladomor po dlhé mesiace, alebo dokonca roky, stará sa každý jedinec sám o seba. Ak niekto pomáha blížnemu v núdzi znamená to, že núdza nie je najvyššia. Ak sa človek rozdelí s iným o chlieb, tak hladomor nedosiahol ešte svoj vrchol.
Človek ktorý bude takto uvažovať vie, že najnebezpečnejšia vec na svete je dôvera v kamaráta, ktorý sa môže v najkritickejšom okamihu zachovať ako zviera. Je preto omnoho lepšie neveriť kamarátovi /ani nikomu inému/ a vyhnúť sa neskoršej strate ilúzií.
Never, nepros, neboj sa!
Táto cesta tiež obsahuje i nadľudské pohŕdanie smrťou a tiež aj všetkými ostanými ľuďmi. Neveriť na spravodlivosť, dobrotu a ľudskosť. Neveriť ani v silu, pokiaľ sa táto nepredvedie v podobe pästi, biču alebo trebárs psích zubov. Ako náhle sa tak však stane, prirodzený reflex musí byť, postaviť sa okamžite na odpor. Iste musí dochádzať i akémusi ,,otvoreniu mysle“ - pocitu úplnej slobody a šťastia. V takomto rozložení mysli sa nikoho nebáť, nikomu neveriť , nikoho o nič nežiadať, tým menej o nejakú milosť. Tento pocit dokáže nastať súhrou určitých okolností a človek ktorý to ovládne je schopný ísť aj dobrovoľne na smrť a totálne ňou opovrhovať. V podobnom okamihu je taká myseľ triumfom nad zbabelosťou, hnusom a podlosťou ktoré človeka obklopujú. Taký človek je schopný i akéhokoľvek hrdinstva za kamaráta.
Nemusí ísť o bežné vnímanie kamarátstva. Motívom býva nadradenosť nad všetkými okolo – i za cenu vlastného života . Nejde o to byť sadista. Sadista je veľmi ustráchaný človek. Nesmiete byť sadista. Ak ste sadista, premýšľajte či by nebolo vhodné navštíviť psychiatra. Vaše chovanie a dosahovanie cieľa by mali mať svoj účel a to bez toho aby vám niekto hovoril že ste extrémistický blázon.
Ak si predstavíte že človek potrebuje k svojmu životu trochu jedla, mať kde prespať, tak si uvedomíte že všetko ostatné je väčšinou navyše. Je to komfort ktorý môže byť príjemný, ale na druhej strane stáva sa i veľmi nepraktickým, nielen pre to samého seba, ale i pre planétu.
Dobre najedený, egoistický človek, spokojný sám so sebou sa na ,,hrdinstvo“ nikdy nezmôže. Iba ten ktorý je vyhnaný do blata a snehu, nedostane najesť a musí si denne vybojovať právo na existenciu. Taký je schopný jedného dňa dokázať že je skutočne najlepší...
Je dôležité trénovať svoju myseľ i svoje telo. Metóda byť silnejším človekom netkvie v tom, že sa budete postupne učiť malé kroky. Čím počiatočná fáza prípravy na nejakú úlohu trvá dlhšie, tým sa jej človek bude viac obávať.
Čo sa sily týka, vlastne ide o predpoklad, že ľudský potenciál je neobmedzený...
Je možné že vás vyššie napísané o tom byť ,,nadradený“ asi popudilo... Ano, môžete si vybrať cestu ,,dobra“... Avšak to len vtedy ak ho viete naozaj definovať... Lebo robiť dobro v podstate vôbec nie je jednoduché. Obzvlášť ako ho neviete ani definovať. Ľudia robia dobro iba sebecky, aby sami cítili uspokojenie. No len si uvedomte, ako ste za poslednú dobu pomohli svojmu blížnemu. Predpokladám že si na nič nespomeniete. Čo ste spravili navyše? Čo ste spravili bez strachu o samého seba? Možno máte iba kopu planých rečí, ako pomáhate...
Málokto z ľudí pritom zažil ozajstné zlo. Málokto z vás bol mučený, znásilnený, bol absolútne bez jedla a pod. Všetko zlo ktoré poznáte, je len o vás samotných, vy sami si spôsobujete zlo ktoré vás stretáva... Potom plačete a modlíte sa k Bohu, aby bolo vaše utrpenie zmiernené... Mať silu vôle pracovať na sebe každodenne, to však málokto dokáže.... Každodenne sa premáhať k tomu byť aspoň trochu lepší, aspoň trochu viac zodpovednejší – a to aspoň k sebe, keď už nie k svojmu okoliu...
V hlbšom zmysle ale zlo asi naozaj neexistuje. Všetko je len energia... A keby sme nemali vedomie sme vlastne iba akési stroje...
Takže tá stredná cesta, tá je skôr o ,,malých krokoch“ ako o tých extrémnych.. Pri všetkom je ale dôležité naučiť sa veriť vo vlastné sily. Tiež by ste mali pochopiť, čo to znamená mať zdravé sebavedomie a pracovať na tom.. Nie je to o tom, predvádzať sa v drahom aute a pozerať naokolo či vás naozaj všetci vidia.... Môžete si vybrať relatívne jednoduchú cestu – tá spočíva iba v trénovaní vôle. Trénovanie vôle zvyšuje zásoby mentálnej energie. Robte aj veci ktoré nemáte radi, premáhajte sa k nim.. Naučte sa tiež zvládať neúspech.
Musíte sa naučiť čo najefektívnejšie využiť svoj čas – efektívnejšie než by sa vôbec zdalo možné...
Byť lepší, silnejší, si iste vyžaduje námahu, nech už to ,,byť lepší“ budete brať z akéhokoľvek konca. Mať väčšie svaly, prestať fajčiť, byť štíhlejší, byť úspešnejší v práci, či byť zdravší...
