Poznať seba cez utrpenie? Možno je zlo potrebné...? Možno bez zla dobro nie je...? A možno zlo ani neexistuje, možno je to len uhol pohľadu...? Ano možno.. Ale, keby som vám zviazala ruky a každému vám jednu vrazila a potom sa s úsmevom spýtala: je toto zlo? Asi by ste nemohli povedať že zlo neexistuje. A že by bolo naozaj potrebné.. Iste, asi ako pre koho...Všetko je to ale len o nevedomosti...
O nevedomosti lásky, o nepochopení lásky, ktorá ako jediná môže veci vyliečiť...
Najskôr si možno všetci myslia že milujú.. Ale je to len obchod. Výmena.... A potom príde nejaký problém, choroba, strach... ideológia... A akákoľvek láska spadne..
Pravosť lásky poznáme podľa ovocia ktoré prináša. Láska ktorá plodí zlo, bolesť a utrpenie nie je láskou ale zlom v prevleku lásky.
A človek ktorý pochopí seba, pochopí že láska nie je na ničom závislá. A to ani na priazni či nepriazni druhých.
Láska je ako Boh, a ako Boh je večná a všetkým prenikajúca, rovnako ako vedomie. Existuje preto stále, teda i teraz, a v nás i keď ju samozrejme našou vinou nemusíme cítiť. Ak ju aj pocítime k niekomu či niečomu nie je to preto, že by sme ju my vytvárali alebo že by vznikala, ale preto že jej dovolíme zažiariť. Dá sa to prirovnať k slnku , ako ono, žiari a ,,vylieva“ sa všetkými smermi na všetko a na všetkých úplne rovnako a bez najmenšieho rozlíšenia a záleží len na nás, či ju vpustíme, či je dovolíme sa prejavovať.
Láske sa nedá rozkazovať, veď prečo aj? A v čom? Ale je možné a nutné sa jej otvoriť a dať jej plnú slobodu v jej pôsobení. A k tomu nie je treba nič iné len naša dobrá vôľa, nič viac. ,,Napojiť sa" a cítiť ju v sebe... A len tak človek pochopí, že láska plodí zase iba lásku. A tak – milujte tam, kde práve ste, milujte tých ktorý sú okolo vás, milujte to čo robíte, milujte svoje telo i svoju myseľ. Ten kto sa o to pokúša a vytrvá i cez problémy a prekážky s ktorými sa určite stretne, nebude bohato odmenený , ale už je odmenený. Čím? Predsa láskou, najvernejšia z verných a najtrpezlivejšia z trpezlivých ktorá nikdy neopúšťa a všetko odpúšťa. Bez tohto poznania nebudete nikdy ozajstní partneri, nebudete nikdy ozajstní priatelia, ani ozajstní šéfovia.. Vždy to bude iba nejaká hra, ktorá nakoniec prinesie iba bolesť...
A tak akékoľvek utrpenie, seba obviňovanie, je dôsledkom zla ktorého sa človek dopúšťa, k sebe, k svojim blížnym... Príčiny utrpenia sú vždy iba v nás a v našich činoch a nie niekde inde - a tu aj treba začať s nápravou..
Budhizmus stojí na likvidácii myšlienok. Avšak ide o likvidáciu tých ktoré nás ovládajú a robia z nás nevoľníkov čohokoľvek mimo nášho ega. A tu vzniká nádherný paradox, že keď to človek dokáže a stane sa iba sám sebou a svojim egom, zostane veľmi láskavý a dobrý k všetkému životu. Ide teda o to vidieť a pochopiť čo to všetko máme na sebe navešané.
A tak treba začať od detstva, spoznať čo z vás chceli mať druhý, čo vo vás potlačili, proti čomu ste bojovali, prečo ste necítili dostatok lásky... Nie je to jednoduchá vec. Rôzne vytvorené a zdedené patológie vám to môžu a celkom určite budú rôzne sťažovať...
Ak však vytrváte, vo svojom vedomí pochopíte celkom prirodzene že nie ste ,,len telo“, že máte ,,dušu“ a že tento ,,stav“, toto vedomie, je nad všetkým tým balastom...
Že nad tým všetkým je ozajstná láska, ktorej sa je potrebné jednoducho otvoriť.
A tak sa narodiť ako láska...
