Traumy ktoré človek má bývajú nespočetné. Pod traumou však nie sú len nejaké zásadné tragické udalosti, napríklad sexuálne zneužitie, úmrtie blízkej osoby, autonehoda, ale tiež situácie ktoré sa môžu z vonkajšieho pohľadu zdať úplne bezvýznamné. Patrí sem komplikovaný pôrod, neprítomnosť rodičov v detstve...
Mnoho ľudí hovorí že žiadne traumy nemá. Ale sú pritom permanentne podráždení, majú stále zlú náladu, sú unavení. Je tak isté že nejaká trauma v nich existuje, ale iba si ju neuvedomujú alebo nechcú priznať.
Nedokážu sa pozrieť vyššie, pozrieť na veci inak...pozerajú len do zeme... A potom už len ,,musia" vážne ochorieť, alebo možno i zomrieť, aby začalo ich vedomie putovať znova a začalo chápať, a to až dovtedy kým prestanú byť nepriateľom samým sebe...
Tak ako choroba fyzického tela je možnosťou zastaviť sa, premýšľať nad tým, čo som to vlastne urobil zle, či pochopiť ako veľmi sa človek trápi, aký je smutný... I pôvod rakoviny má svoj zdroj v žiali, smútku. Indiáni v peru majú bájku ktorá hovorí o žene ktorá od žiaľu nad stratou svojich synov skamenela. Hovoria že rakovina je kameň smútku...
Prijať svoju chorobu, či svoj akýkoľvek chorobný stav bytia – to si vyžaduje kvantový skok. Kvantový skok v prijatí a pochopení svojho strachu. Objať chorobu, mať ju rád, a ona tak prestane robiť fyzickému i psychickému telu zle.. A tak si človek môže pomôcť úplne sám, i keď podporu k tomu môže nájsť u odborníka.
Vyliečiť dnes samého seba je iste ťažká úloha. Vyžaduje si to jednak pochopenie seba, zastavenie sa, pochopenie radosti ktorá je v každom z nás , i keď sme na to väčšinou už dávno zabudli. Radosť ktorá je hlboko ukrytá, radosť ktorú by sme sa mali naučiť vidieť. Holistický pohľad na liečbu sa zdá ako jediná kvalitná cesta pre lepšiu a trvalú zmenu v našom živote.
Vedzte že najúčinnejšia cesta je väčšinou jednoduchosť. Tak ako v ,,obyčajných maličkostiach ktoré sme si už dávno prestali všímať je naozajstné šťastie.
