Keďže sa nachádzame v hmotnom svete, ktorý ako taký má vždy dualitu, tak opakom lásky je práve strach. Nie je to nenávisť ako by sa možno mohlo zdať. Nie nenávisť, ale strach je protipólom lásky. To strach v nás zasieva nenávisť, závisť, žiarlivosť, stavy úzkosti a nedôveru voči sebe či druhým.
Strach sa dokáže maskovať rôznymi rolami, veľakrát dokonca navonok často pozitívnymi. Ak však neprijímate či nevysielate lásku, tak len vysielate či prijímate strach. Akokoľvek ho môžeme nazvať spravodlivosťou, povinnosťou.. nenávisti k zlému, stále je to len a len strach. Ak človek bojuje nie je to odvaha, čo ho poháňa dopredu, ale strach. A je jedno či je to strach z niečoho, alebo strach o niečo.
Toltécka múdrosť hovorí – Láska nemá očakávania, zato strach je plný očakávania. Láska nemá povinnosti – strach je plný povinností. Ak konáme z povinnosti náš odpor spôsobuje že trpíme. Ak sa nám nedarí konať na základe našich povinností, pociťujeme vinu.
Asi to poznáte. Strach o deti, strach z nepoznaného, strach keď vás druhý nútia do niečoho čo sami nechcete, a strach keď človek cíti že niečo nedopadne dobre..
Strach existuje vždy vo vzťahu k niečomu. Človek sa obáva toho, čo bolo, je a prípadne čo bude. Človek zo strachu veľakrát i uctieva niečo o čom vlastne ani veľa nevie... Čo vlastne zapríčiňuje strach?
Zatemnená a otupená myseľ s ktorej potom vychádza i násilie..
Láska je trpezlivá, strach je netrpezlivý. Láska je odpútanie, strach je naplnený putami a obavami o nejaké straty.
Láska je naozaj láskavá, strach je príliš zameraný na seba než aby mohol byť láskavý. Milujeme alebo sa bojíme.
Takže ujasnenie, pravda.. vo svojich myšlienkach .. a láska..
A pochopenie toho ako toto myslenie strachu v sebe vyrovnať...
