Už do malička som vykladala sny a všetkých našich známych som odhadla na prvý krát. Karty mi ale nepripadali tajomné, preto som si ani nezadovážila mačku, ani žiadneho šťastného kocúra. Nepoužívam ani prekliatia a ani z nich nemám zimomriavky, po večeroch sa nerozprávam s anjelmi - asi preto že sa akosi neprihlásili o slovo.
Ale poďme k veci - To že človek potrebuje niečomu veriť, je isté, veď len to dáva tú správnu chuť k životu.. Niekto verí, že osud je úplne v rukách jeho majiteľa, iný, že je predurčený a ďalší zase že osud je podmienený minulými životmi..
Otázka znie - kto má pravdu?
Bude to znieť...fascinujúco - ale každý.
Všetky pozície majú pravdu, a dokonca sú si rovnocenné. A prečo to tak je? Pretože tento svet je akési obrovské zrkadlo. To znamená, že človek dostane to, čo si vyberie - ako zrkadlový odraz...
A aký je obraz taký je aj odraz... Jednoduché, pretože - vždy sa niečo stane - to preto aby mohol nastať nejaký následok. A keďže prirodzene musí byť nejaký následok, tak sa vždy niečo stane. Preto existuje niečo očakávané a niečo neočakávané. Neočakávané si ľudia zamieňajú za náhodou, lenže ako vás poučia všetky ezoterické knihy - náhody neexistujú. Je iba základ základov - príčina a následok.
Svet sa v zásade rozdeľuje na fyzickú realitu a metafyzickú. Obidve sú rovnocenné.
Prečo sa však zdá, že sa ,,osud dá určiť?"
Lenže v tomto prípade je zle použitá formulácia slova ,,určiť".. On sa totiž nedá určiť - dá sa len predpokladať... Ak budete opitý bezdomovec na ulici, tak skoro každý človek ktorý okolo vás prejde, bude vedieť predpokladať, čo tak asi bude s vami ďalej... Vykladanie z kariet, /jasnovidectvo a pod./ v podstate dokáže to samé, len na oveľa vyššej úrovni.
K tomu je potrebné si uvedomiť že človek sa rodí do určitých podmienok, má nejaký sociálny status, má nejaké gény a predispozíciu k určitým vlastnostiam. Karty toto všetko vlastne dokážu ,,zachytiť" /pokiaľ teda budete naozaj dobrý vykladač/ a vyhodnotiť určitý scenár vývoja. /dokonca i viacerých vývojov/ Bude to znieť asi namyslene, ale bežný človek sa či chce či nechce, väčšinou nachádza v ,,určitých mantineloch" v ktorých sa môže vyskytovať možno dve, či tri cesty.... Takže predpokladať jeho osud sa mu dá celkom ľahko... /nebežný človek je oproti tomu napríklad niekto komu nevadí že si do Ristretta /bežný človek pozná názov piccolo/ zamieša 100 g šľahačky a potom to celé zje, alebo neplodí deti keď sa nudí ani v tom nevidí zásadný zmysel svojho ďalšieho i tak nudného života./
Treba však naproti tomu povedať, že protonácia /akási metafyzická rovina, hlbočina, vysočina.... / je z môjho pohľadu reálna vec. Sú v nej nekonečné varianty toho, čo sa stalo, deje a čo sa môže stať.. Nekonečné.. Túto nekonečnosť výberu by teoreticky mohol využívať ktokoľvek, a ten tzv. osud tvorený mantinelmi daného človeka, by sám o sebe tak v zásade nemal žiadny ,,predpokladaný zmysel".
Protonácia nie je plošná, má svoje ďalšie dimenzie. Skladá sa z udalostí ktoré sú ,,tesne na sebe", udalosti ktoré sa prelínajú. Každá variantná udalosť má ešte svoje dimenzie, svoj ,,tvar". Osa určitej varianty má ale svoju silu, ktorou svoju bytosť pridržuje keď sa vychýli a sťahuje ju späť.
Varianty v protonácii vo svojom statickom bytí nepotrebujú čas. Čas vytvárame iba pre seba, aby sme mohli vnímať veci rozložene. Naše činy a prejavy sú výrazom našej kvality a vývojového stupňa. Zákon odrazu ich prenáša do ,,ďalších životov." / nemusí sa jednať o reinkarnáciu, možno ide len o dedičnosť... asi tak nejako podľa zákona že energia sa nestráca len sa transformuje/
Tak je to aj s ľudskými variantami v protonácii. Človek svojou určitou slobodnou vôľou prechádza udalosti tak ako je toho schopný. To čo je práve to ,,lepšie" , ,,horšie" je druhá vec. Vždy ide ale o vývoj. To je aj životný zákon. Človek prežije svoj ,,osud" a zanechá v ňom určitú kvalitu. Ten ,,osud", varianta ale v bez časovosti trvá. Je to tak uchovaný dej...
Nepochopiteľnou záhadou však zostane protonácia. Kto do nej dal všetko čo tam existuje? A prečo? A čo bolo pred tým? Naozaj ťažko povedať... Možno je chyba že sa nerozprávam s tými anjelmi, oni by to asi mohli vedieť... Ale možno že protonáciu nikto nevytváral lebo tá existovala vždy. Ktovie?..
Čítanie z kariet v podstate znamená prijať to čo z človeka vyžaruje, aké sú jeho pocity, potreby, túžby starosti... Nejedná sa o žiadne tzv. chladné čítanie, či rôzne iné šarlatánske prostriedky, pretože vykladač z vás nesmie mámiť žiadne informácie, ale sám by sa mal vedieť natoľko uvoľniť a naladiť aby dokázal vaše podvedomé signály vnímať a cítiť. Inak povedané, intuitívne sa naladí na biopole /auru, vyžarovanie/ človeka a vníma to aký je, ako sa chová v určitých situáciách, ako sa ,,hýbe" v rámci svojich variant ,,osudových mantinelov".
Úloha vykladača, veštca, tak ako to chápem ja, je najmä zhodnotenie momentálnej situácie človeka a následná možnosť otvoriť mu možnosti, prípadne ho upozorniť na možné varianty problémov.
Na záver sa dá povedať, že vedieť myslieť prakticky a zároveň metafyzicky a k tomu mať už od detstva prehľad o Murphyho zákonoch /,,čím je teória evidentnejšia, tým horšie sa dokazuje", ,,keď ide do tuhého každý sa vyparí..." /, tak to je v podstate zásadná kombinácia na to, aby ste mohli vcelku spokojne žiť..
Karty teda netvoria varianty /,,osud"/, iba ukazujú možnosti.
Samotná Cesta a aktivita je už len na samotnom človeku.
A mimochodom - myslím že si kúpim tlstého kocúra, premenujem sa na Lilit /čo predstavuje mýtickú temnú ženskú stránku v našom vnútri, boj pohlaví, a budem každému vysvetľovať, že som za mier, lebo sme si všetci rovní keďže sme stvorení z prachu a hliny../
Veď naozaj dobrá rekvizita sa nakoniec vždy hodí...
