Ufónec sa očividne zabával na môj účet.
,,Tak sme pozemný matrix ktorý má chybu v programe.“ Povedala som.
,,Vyzerá to tak“ smial sa ďalej ufón. ,,Vidieť ufo pre vás, neznamená vidieť UFO, ale len prejavy našich spôsobov cestovania. Niečo také ako keď mravce zacítia len dym z auta a začnú mu hovoriť ufo. O aute ani nechyrujú. Tak podobne ste na tom aj vy ohľadne našich pozorovaní. Nepozorujete niečo, pre čo nemáte vyvinuté zmysly. A ďalej – ste nadutý. Ste ako strom čo beží za psom, aby ho ošťal. Takže v tej nadutosti ste jedinečná rasa.“
,,A čo ste vy?“ Už som toho začínala mať dosť. ,, To, že ste na vyššej inteligenčnej úrovni z vás ešte nerobí niečo lepšie. Predtým než som ťa stretla bola som tu na huby. Byť len tak v obyčajnom lese, len tak sa prechádzať, ovoniavať trávu a a cítiť tak nebo. Áno, sme zlo, ako hovoríš, a pre toho kto zažije veľké zlo, je potom nebo čokoľvek. Možno na zemi boh nikdy nebol a bol tu vždy len diabol ktorý sa však snažil vyrobiť nebo tým, že vlastne ubližuje, takže nakoniec po brutalite jemu vlastnej človeku čokoľvek, akýkoľvek stav pripadá ako nebo. A tak si myslí že Boh kráča s ním. Ale nie je to vlastne vôbec Boh. A tí, ktorí práve v tom zle majú ,,nebo“, uspokojenie, sú vlastne dobrou súčasťou toho diabla a všetci ostatní čo sa snažia vytvárať nejaký odpor len predlžujú svoju agóniu.. A za to naozaj môžeme my?“
Ufónec sa prestal smiať.
,,A potom peklo nemôže byť niečo mimo, niečo tam dole, či tam hore, a ani nie je opakom neba. Je jeho súčasťou. Tak ako prízemie nie je opakom vrchného podlažia jednej budovy.
Áno, sme neschopný a sme zlo. To si mi prišiel povedať? A čo ste vy? Sme vari horší než vy...? Vieš čo? Ja už radšej idem. Mysliace mäso ktoré je už v zárodku odsúdené na zánik odchádza...“
,,Ale hovoríte že zlo vás poučí.“ Cítila som, ako som ufóna zaujala.
,,No vidíš, a možno tým zlo operuje. Vie, že ho budeme zahrňovať láskou. Nie sme schopný povedať pravdivo, čo to ten Boh je. To je fakt. Nevieme ani povedať, čo je to diabol, ak nejaký je. Keď chytím do ruky mincu, pokladám ju za tú istú, či sa pozerám na rub, či na líc. Takže možno aj rozdelenie Boha a Diabla vymyslel rozklad sídliaci niekde v dutej hlave. A vraj láska a dobro víťazí. To tiež nemusí byť pravda. Láska je účelová vec ktorá zodpovedá samo odmeňovaniu a stavu ktorí to navodzuje. Je to druh vibrácie ktorá umožní ľahšie znášať ťažšie veci, cítiť sa dobre, hovoriť si že človek si zlo vlastne zaslúžil, lebo je to len skúška. Čo však ak zlo operuje tým, že budeme dobrí? A tak je možno Boh len softvér v našej hlave, ba možno to je dokonca nejaký vírus.“
Chvíľu nastalo ticho...
,,Je to inak...“ – povedal.