,,Ja sa chcem strašne vydať" - plakalo jedno mladé dievča. ,,Ale prečo? Veď máš ešte čas, keď budeš vydatá budeš hovoriť že aké to bolo fajn keď si bola slobodná." - znie odpoveď dobre mienenej rady. ,,No, to je možné" - znie zase odpoveď dievčiny. Ale je nemám tú ,,skúsenosť. A ja tú skúsenosť potrebujem aby som to vedela pochopiť."
Tak toto je vzorka ľudského vedomia, ktoré chce zažiť trebárs i vojnu či dokonca smrť.... aby bola skúsenosť...
Nechodím do kostola... nechce sa mi dívať na ľudí ktorí páchajú zlo trebárs tým že neverou rozvracajú rodinu a potom zhltnú oplátku v presvedčení že je to všetko ok.
Mimochodom - nevera. Bežná súčasť nášho života? Veď človek má pud, tak prečo nevyhľadávať nové a nové rozkoše? Jediná cesta z takého kolotoča sa zdá byť len starnutie či pocit že už chcete mať pokoj, dobrý pocit z kľudu... Človek si ale nakoniec predsa vždy všetko ospravedlní - minimálne tým, že ,,veď to nie je až také zlé."
A tak si pletieme slobodu, lebo jej vlastne ani nerozumieme....
Človek musí mať za sebou vlastne veľa skúseností aby pochopil obmedzenosť ľudstva. Čo ľudská činnosť spôsobuje planéte po ktorej kráčame? Čo robí taká spolupráca s ostatnými ničiteľmi pre kus toho ligotavého zlata navyše?
Psychopat mláti deti, alebo ožran. A asi len dobre chorá hlava vydá na muky svoje dieťa, aby spasil cudzích. Takže asi sa dá naozaj ťažko veriť dobre známej forme ktorá sa nám už stáročia ponúka. Veď všetko je politika. A v politike sa nemihne nič bez toho aby si znej niečo niekto neuchmatol pre seba. Za každou akoukoľvek možnosťou ako zlepšiť spoločenský systém treba hľadať skryté záujmy určitých ľudí. Tak je to vždy, na optimizmus nie je miesto.
Mojžišov pseudovýtvor Boha mal slúžiť iba ako politická idea zjednotenie židovstva a na dosiahnutie ich politických cieľov. Takéto ciele sa podľa všetkého nedajú dosiahnuť láskou a preto ich boh Jahve vyzýval k násiliu a vraždeniu iných ľudí. Ako prví boli povraždení príslušníci vlastného kmeňa v počte asi 3000 mužov (II.M.32.27,28).
Na STV dávali film o liečiteľoch. Pekný dokument so zaujímavým obsahom. Nikoho nezaujímalo že liečiteľ môže zomrieť z toho, že im pomôže - že prevedie vlastnú životnú silu zo seba k nim. Išlo im vždy len o vlastné zdravie. Správali sa dokonca dosť bezohľadne. Keď im následne liečiteľ poradil aký spôsob života by mali dodržiavať, neskôr sa ukázalo, že bolo pre každého pohodlnejšie prísť k nemu znova. Jediný argument ktorý všetci mali bol - že liečiteľ si svoju činnosť vybral a má teda slúžiť ľudom. Jeden klient ho zavolal ku svoje žene ktorá bola veľmi chorá, prosil ho a nariekal, a liečiteľ išiel ale vyjadril sa že jemu samotnému môže ísť o život. Žena však odmietla so slovami - že ju čaká Boh. Muž následne liečiteľa obvinil že ju zabil...
Takto to funguje. Keď ide do tuhého, každého zaujíma iba vlastné prežitie.
Čo tak povedať si o sebe pravdu? To, že sme neporiadni, večne s nenaplnenými potrebami, stále niečo žiadajúci, a stále nachádzajúci len obete svojej hnusnej túžby. Kedy sme dokázali urobiť niečo aj pre Boha, prestali od neho stále niečo žiadať? Sme ako nehanebný hmyz ktorý načne rastlinu, vyslope z nej všetku šťavu a to až dovtedy kým sama nevyschne. Keď sa to všetko stane kto nám potom bude robiť Boha, alebo skôr poskoka? Príde ďalší vykupiteľ? Veď mi predsa potrebujeme vždy nejakého vykupiteľa... ! Že je to nechutné? Ano, je to úplne nechutné. Stále len Daj a Daj!
Asi je ľahké niekoho odsúdiť... Vraj by sme mali chodiť aspoň deň v cudzích topánkach aby sme vôbec niečo dokázali ,,posúdiť."
Tak skúsme chvíľu nesúdiť, neohovárať a zamyslime sa nad sebou...
