V tomto príbehu je položená i otázka príčiny nášho utrpenia, zvlášť ľudí ktorí trpia od narodenia, ako sú telesne postihnutý. Židia verili že za hriech rodičov trpia ich deti.
,Zhrešil on sám alebo jeho rodičia?“ - to sa spýtal jeden apoštol Ježiša, keď prišli k slepému mužovi od narodenia. Tento výrok si asi vtedajší zapisovatelia Nového zákona asi nevšimli a nechali ho v kanonickom texte. Ako však môže niekto zhrešiť ešte pred narodením, keď sa už narodí slepý?
Ježiš hovorí:,, Nezhrešil ani on ani jeho rodičia , ale majú sa na ňom zjaviť božie skutky.“
Ak je však Boh naozaj náš láskavý ,,otec“, predstava detí ktoré trpia za niečo čo nespáchali je dosť hrozná, rovnako ako to, že by ,,otec“ nechal slepca od narodenia ktorý sa ešte stane aj žobrákom , a to len preto aby sa potom na ňom zjavili ,,božie skutky“, teda väčšia sláva Boha.
Najlogickejšie je teda riešenie prijatím skutočnosti znovuvtelovania. Reikarnácie. V nových zrodoch žneme to, čo sme v minulých zasiali. Pokiaľ sme sa nevrátili k Bohu, ,,dedíme“ takto i svoj vlastný hriech odpadnutím od Boha zo všetkými dôsledkami, ktorým je život.
A k samotnému ,,zázraku?“ Čo ak v tomto zmysle vôbec nešlo o uzdravenie telesného neduhu. Veď najväčšie zázraky sú najmä o uzdravení ducha. Ak sa naozaj prvotný hriech, odpadnutie od Boha neustále dedí ako tajomstvo vtelenia na ďalšie vtelenie asi nemôže byť odpustený či vyliečený, ale pravdepodobne iba napravený duchovným úsilím. Najvyšší zmysel a poučenie z príbehu o uzdravení slepého je možno práve toto..
V takom prípade i karma bude len ,,materiál“, ktorý je potreba transformovať. Karma je súborom okolností a preto sme vlastne tvorcom všetkého čo sa udeje v našom živote. Nestane sa nič z toho, čo by sme na seba ,,neprivolali." Sme tu teda preto aby sme rástli a týmto odhodlaním rásť uvoľnili karmické putá. A práve taká môže byť cesta k láske a pochopeniu...
