Predstavte si, že idete v aute a nejaký iný šofér vás nahnevá trebárs tým, že vás obehne v neprehľadnej zákrute, čo vám okamžite spôsobí reakciu hnevu. V tomto hneve sa okrem toho ešte viac sami utvrdíte, tým že si zanadávate.
Alebo sa vám stane že vás niekto oklame. Začnete si sťažovať, že aký ste len úbohý, že práve toto sa vám neustále deje...
Definícia závislosti je niečo čo nedokážete potlačiť. Človek si tak navodí situácie ktoré ukoja biochemické túžby našich buniek tým, že vyhovieme našim chemickým potrebám. Závislý človek bude potrebovať o niečo viac k tomu aby uspokojil svoje chemické nároky. Takže pokiaľ nezvládate svoje emočné stavy, ste na nich zrejme závislí. Človek je pritom už tak negatívny, a závislý na svojej ,,negativite“, že keď sa aj povie slovo láska, tak si to človek hneď spojí s bolesťou. Predstaví si trebárs osobu ktorú miloval avšak s ktorou je spojený rozchod, rôzne ťažkosti a teda i pocit bolesti...
Sme tým, čím sú naše emócie. Každú skupinu buniek ovplyvňujú molekuly emócií. Emócie sami o sebe nie sú problém. Problém je závislosť. Závislosť na citoch.
Všetko začína v bunke, signál dostáva z mozgu. Celý povrch bunky pokrývajú miliardy receptorových miest ktoré slúžia iba ako vstupná brána pre prichádzajúce informácie. Receptor v ktorom sa uchytil peptid bunku v mnohých ohľadoch mení, spustí kaskádu biochemických dejov ktoré nakoniec zmenia jadro bunky. Problém receptorov je vtom že sa mení ich citlivosť. Pokiaľ je receptor pre danú drogu alebo telesnú chemikáliu dostatočne dlho bombardovaný zmení sa, alebo obmedzí svoju aktivitu. Ak bombardujeme bunku rovnakými postojmi, chemikáliami.. stále dokola, tak potom sa bunka väčšinou začne deliť a vytvorí sesterskú bunku. Táto ďalšia bunka bude mať viac receptorových miest pre zodpovedajúce emočné neuropeptidy a menej receptorových miest pre vitamíny, minerály.... Nebude ani vedieť vylučovať škodlivé látky, toxíny. Čo to urobí so zdravím človeka, si viete iste predstaviť. Potom nastáva i otázka, či má vôbec nejaký význam zdravá výživa, keď bunka nemá po 20 rokoch emočného trápenia receptorové miesta aby mohla prijímať nutričné hodnoty pre jej zdravie?
Každá bunka je živá a má vedomie. Obzvlášť ak definujeme vedomie z oblasti pozorovateľa. Vždy je prítomné hľadisko bunky. Bunka je tak vlastne najmenšou jednotkou vedomia v tele.
Pokiaľ toto človek pochopí, má pred sebou cestu ako môže zmeniť svoje myslenie a tak i svoj život. Potrebná je v prvom rade schopnosť zameranosti. Človek by sa mal pokúsiť prekonať sám seba – zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou, strachom.... Cesta k vrcholu je neustálym súbojom človeka so sebou samým Keď to dokáže, zmení sa tak aj schopnosť vyberať si svoje možnosti. Dovtedy si človek nevyberá svoj život. Dovtedy je závislý na emóciách ktoré mu jeho život vyberajú. Ak je závislý, ani pozitívne myslenie nemôže fungovať. Pozitívne myslenie totiž býva u ľudí iba tenká vrstva pod ktorou je príliš veľa negatívneho.
Sme tu preto aby sme tvorili, potom bude mať človek na výber, potom keď pochopí že toto vedomie je základom všetkého.
