Pretože prekladatelia Biblie sú len jazykovedci a nemajú potrebné znalosti o duchovnom živote a najviac sú to len tzv. vonkajší kresťania, prekladajú texty podľa ,,vonkajšieho“ rozumu a preto i zle. V pôvodnej modlitbe sa trebárs Otčenáš modlil o ,,chlieb nadpozemský“ a nie ,,chlieb náš každodenný“, hmotný. Veľkým sklamaním je v tomto smere ,,Jeruzalemská biblia“ ktorá tieto omyly neopravila , ale dostáva ich ďalej. Stačilo sa však pozrieť do Jeronýmového prekladu biblie v latinčine, do Vulgáty z 5 storočia a všetko by bolo jasné.
,,Lebo je to chlieb boží, ktorý zostupuje z neba a dáva život svetu.“ /Ján 6,33/ Ján absolútne jasne hovorí o chlebe z neba inak povedané o duchovnom a nie o telesnej potrave a predsa kresťanský materializmus zvíťazil – nechceme chlieb nebeský ale pozemský. Vec je teda zrejme jasná. Vymeníme svoje božské prvorodenectvo za misu fazule.
Ježiš hovorí - ,,Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude už nikdy hladovať a kto verí vo mňa nebude už nikdy smädný.“ A ďalej - ,,lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý kto vidí syna a verí v neho, mal život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Ježiš svojim duchovným úsilím alebo inak povedané mystickou cestou dosiahol stavu v ktorom sa už nestotožňuje so svojim telom a so svojou osobnosťou, ale hovorí ako Boh Ja som, ktorého v sebe spoznal a s ktorým sa stotožnil. Ťažisko človeka ktorý takéhoto stupňa dosiahol už nie ej v tele alebo v mysli ale vo vedomí Ja som, čo je daný Mojžišov Boh i Ježišov syn človeka ktorý je v každom z nás. ,,Ja som“ je meno otca i Syna a je ním čisté, seba si vedomé vedomie.
Základná filozofická otázka znie – existujem alebo nie? Nepochybne áno, pretože už len tým že pochybujem , dokazujem že som.
Čo vlastne som? Nepochybne nie som svojim telom, pretože rastie, mení sa a starne, ja však som stále rovnaká bytosť. Nakoniec je telo v smrti zničené. Ak teda existuje život po smrti, nemôžem byť vonkajším telom, ktoré sa po smrti rozpadne. V spánku si svojho tela tiež nie som vedomá, ale predsa existujem. Keby som bola telom, nemohla by som sa od neho oddeliť. Ako je jasné, telo je bez vedomia, napriek tomu že žije, nie je schopné činnosti. Tiež nie som mysľou, pretože existujem či už myslím alebo nemyslím. Čím som, keď nie som ani telom ani mysľou?
Ako vlastne viem že existujem? Pretože si svoju existenciu uvedomujem. Som, existujem, uvedomujem si svoju existenciu a ešte viac – som si vedomá, že som to ja kto existuje a nikto iný.
To čo si je samo seba vedomé, je samo vedomie, princíp uvedomovací, schopnosti byť si vedomá. Preto našim bytím, našou podstatou je vedomie samého seba, vedomia Ja som. To je daný syn boží v nás, syn boží ale nie človeka, ale správnejšie syn boží v človeku.
Ježiš hovorí o svojej vlastnej duchovnej skúsenosti ktorú dosiahol praxou mystiky. Keďže poznal v sebe Boha je jeho svedectvo i svedectvom Boha. Ja som, vedomie Ja som je pravda existujúca samo o sebe. Ku svojej existencii nepotrebuje nič a nikoho iného , pretože existuje sama o sebe a nezávisle na ničom.
Ja som, Kristus, vedomie Ja som nie je z tohto sveta, ale z ,,neba“, zo sveta ,,božieho“. Kto neuverí v existenciu vedomia Ja som a neobjaví ho v sebe, zomrie v odpadnutí od Boha nemôže Ježiša nasledovať do ,,nebeského kráľovstva“, kam po smrti tela ten, kto v sebe poznal Boha ,,Ja som“, ,,odchádza“. Myslím si, že práve slovo ,,Kristus“ je titul. Je to označenie tohto stavu uvedomenia.
