Spomínate si na minulosť ktorú už máte za sebou a viete, že na nej neviete nič zmeniť. Možno si poviete, že ste mohli niečo urobiť inak, možno lepšie. Ale omyl – nemôžete nič. Všetci sme iba otrokmi ilúzie vlastných emócií ktoré spôsobujú klam v mysli, že sa niekedy rozhodujeme. Nie, nikdy, výsledok je daný ako vo filme. A len to, že výsledok nepoznáme, neznamená že sa rozhodujeme inak než musíme, alebo že sa vôbec rozhodujeme. Možno si myslíte že vy ste slobodný, že sa rozhodujete. Slobodný však neznamená byť znalý, chápajúci či nepodliehajúci ilúzii.
Otázkou je, čo sú vlastne rozhodnutia. Život vás postaví pred voľbu, a vy sa musíte rozhodnúť. Myslíte si že sa naozaj slobodne rozhodujete? Alebo si volíte na základe svojich osvojených pravidiel ku ktorým ste boli naučení, privedení tými ktorí tu boli pred vami, hoci ich vy pokladáte za svoje pravidlá? Zvolíte si a myslíte si že nesiete zodpovednosť za svoj skutok. Skutok ktorý vyplynul z rozhodnutia. Z rozhodnutia ku ktorému ste sa dopracovali vďaka niekomu úplne inému.
Okrem toho...Myslíme si že máme možnosť nejakého lepšieho výberu. Opäť omyl. Zvyčajne ani nie je z čoho zvoliť si správne. Možnosti sú dané a či vyberiete jednu alebo druhú, tak sú väčšinou vlastne obe nesprávne, zložité...Vy si však ale samozrejme musíte vybrať. A keď nie je možnosť naozaj dobrej voľby, tak kto zase nesie zodpovednosť? Voľba zostáva, ale ťažký je návrat na cestu ktorá je dobrá ak už si raz človek zle zvolí. Zlá cesta plodí zlo a dáva voliť len medzi zlými možnosťami.
Väčšina veštcov a vykladačov kariet sa ,,nalaďujú“ na osobnosť človeka, na jeho spôsob chovania, cítenia. Podvedome zoradia tieto prvky a vyhodnotia možnosti ako asi bude ďalej daný človek postupovať. Takéto predvídanie budúcnosti je možné v tom prípade keď veštec dokáže odhadnúť rôzne možnosti vývoja a určiť najpravdepodobnejšiu možnú variantu budúceho deja. A naozaj dobrý veštci to dokážu veľmi presne.
Človek vytvára duality. Ale i tie sú závislé od toho aký ste. To že vydáte niečo zo seba von, i v duchovnej forme sa snaží o spätnú reakciu k vám. A tak sa dá u veľa ľudí veľmi ľahko predpokladať do čoho vlastne budú ich kroky viesť..
Takže slobodné rozhodnutie? To vlastne za bežných okolností neexistuje. Existuje len možnosť vyžobrať zásah akejsi ťažko definovateľnej vyššej moci, ktorá asi dokáže osud zmeniť...
Pre bežného človeka je však život iba ako film. Duša je v takom prípade iba akási vec ktorá vníma telo, cíti nejaké emócie a pod. A má príliš veľa blokov, na to, aby mohla mať nejaký iný osud. Svoj individuálny osud možno raz za čas ľudia dokážu zmeniť tak, že hodia svoju ,,špinu“ na niekoho iného. Jednoducho zamenia postavičky. To je druhá možnosť ako osud zmeniť. Veľa ľudí má možno iba pre to úspech, že to dokázali. Na tom poste riaditeľa, mal byť pôvodne Janko, ale keďže Ferko v sebe vyburcoval dostatočnú zákernosť a začal donášať na Janka, tak bol zvolený na riaditeľskú stoličku on.
Je pravdepodobné že Ježiš to vedel a preto hlásal sebaobetovanie pre druhých a sľub odmeny za ušľachtilí skutok aby tým polepšil svet. Ale aj lásku k blížnemu. To sa však dnes nenosí, svet a systém je nastavený tak, že nie je záujem na úspechu celku, ale jednotlivca.
Budúcnosť je, a existuje a je možno reálnejšou dimenziou než tá naša. Takže, keď sa má niečo stať, čo sa ,,tam práve teraz deje“, je treba vedieť, čo k tej budúcnosti ako takej vedie a podľa toho treba zariadiť svoj život – aj za cenu osobných strát. Podvedomie, či vyššie vedomie – to ešte nie je úplne isté čo to vlastne je... býva veľká beštia a človek väčšinou nevie nič, iba to, čo mu sprostredkuje a zvyčajne sú to zastreté, či dokonca klamné veci aby sme nič nevedeli a nebojovali o iný typ života než v aký nás toto ,,Ja“ privedie. Prečo to tak je? To je otázne..
Takže mať naozajstnú slobodu, to závisí od pochopenia toho kadiaľ vedie cesta k slobode. Tu sa pravdepodobne nejedná priamo o činy tela, ale o činy ducha. Teda to ako človek myslí, ale aj to čo a ako cíti. Ak príde k zásahu – ktorému sa občas povie zázrak – čo samozrejme neexistuje pre ľudí ktorí žijú iba tým čím musia – teda ničím - tak sa porušia isté pravidlá, a môže dôjsť k ,,iným“ udalostiam...
